„Aj Ježiška sme naučili hovoriť po maďarsky“ – Gyimesi sa chválil tým, čo dosiahol s Matovičom a jeho tímom, predtým, ako odhalili tabule v Gabčíkove

V 38-stupňovej horúčave otvoril sériu prejavov starosta Gabčíkova Ivan Fenes, ktorý vo svojom príhovore pri zdôrazňovaní významu pomenovávania, zašiel až do biblických čias, až na samý počiatok dejín.

 „Meno poskytuje orientáciu v priestore a čase. Oddeľuje jednotlivca od davu a jedinca od druhu. Znamená však oveľa viac. Predstavuje vlastníctvo, príslušnosť k niekomu. Poznať skutočné meno niekoho znamená mať nad ním moc a vplyv. Právo pomenovať patrí majstrovi, pánovi, vlastníkovi a rodičovi,” povedal.

Pripomenul, že pomenovávanie nie je dôležité len z praktických dôvodov, ale zároveň vyjadruje aj „úmysel odovzdať dedičstvo nastupujúcim generáciám“.

 „Meno zaväzuje a mimovoľne funguje ako sebanaplňujúce proroctvo. V prúde dejín vyjadruje naše hodnoty, spôsob, akým chceme žiť, a povolanie, ktoré chceme naplniť. (…) Otvárame nové ulice, kde si predstavujeme maďarský každodenný život, pevne sa držíme rodnej zeme našich partnerských obcí Enese a Svätý Michal (Csíkszentmihály), pričom malé vetvičky stromu našej komunity, ktoré z nej vyrastajú, vštepujeme do silného kmeňa Gabčíkova a dúfame, že sa rozvetvia.,“ – zdôraznil Iván Fenes.

Dodal, že pre niektorých sú názvy ulíc len niekoľkými namaľovanými písmenami, no pre iných sa stávajú súčasťou ich každodenného života a spomienok, keď rozprávajú o tom, že sa narodili na ulici Enese, alebo vyrastali na rohu ulice Csíkszentmihály. „Postupne si navzájom odovzdávame malé poklady z tajnej skrinky našich starých rodičov, budujeme spomienky v slovách, písme, vryté do dreva a kameňa, aby sme na seba nezabudli a aby aj budúce generácie s úžasom videli, že po celej Karpatskej kotline žili a žijú Maďari,“ – vyjadril sa starosta Gabčíkova.

Nasledovali Lóránt Izsák Székely, starosta obce Csíkszentmihály, a József Mesterházy, starosta obce Enese. Prvý z nich hovoril o tom, že vzťah medzi Gabčíkovom, Enese a Csíkszentmihályom je ako príbeh stromov, ktoré boli naštepené inými stromami. „Želám životnému stromu maďarského národa, aby prinášal ovocie, ktoré bude nielen užitočné, ale vo svojej pestrosti také nádherné, že naň každý bude hrdý, ba dokonca aj závidieť!“ – zdôraznil Izsák Székely Lóránt.

József Mesterházy pripomenul významné momenty takmer 30-ročného partnerstva medzi tromi obcami. „Dnes sme svedkami historického okamihu pre tieto tri obce, pretože ulice Csíkszentmihály a Enese tu budú všetkým pripomínať, že nech sa stane čokoľvek, stále patríme k sebe,“ zdôraznil.

György Gyimesi začal cynicky tým, že určite budú zlé jazyky tvrdiť: „Títo zasa odhaľujú nejaké tabuľe, a nič iné nerobia.“ Potom prešiel na výpočet toho, čo ako jediný maďarský poslanec v parlamente (aj keď tam sedel Grendel Gábor a istý čas aj Cseh Péter) dosiahol počas predchádzajúcich vlád Matoviča a Hegera. Popri dvojjazyčných dopravných značkách spomenul aj nárokovateľnú dotáciu pre Csemadok, maďarské formuláre a dodal aj to, že „naučili sme Ježiška hovoriť aj po maďarsky, doteraz posielal vianočné listy iba po slovensky, teraz to už robí aj po maďarsky.“ Dodal, že by mohol vymenovať aj ďalšie úspechy, hoci to nehovorí preto, aby sa chválil, ale aby ukázal, že na to stačí jeden poslanec. Aj keď teraz pred nami nie sú žiadne voľby, vyzval prítomných, že nabudúce by už bolo dobré zvoliť aj viac poslancov. Pripomenul tiež, že to, čo dosiahol, sa podarilo v spolupráci so slovenskými partnermi. Varoval, že maďarské nápisy nebudú mať význam, ak z Veľkých Slemencov (okres Michalovce) pošlú naše deti na front, a zdôraznil, že aj na to budú potrebné maďarské hlasy, aby bol mier. „Maďari boli veľmi potrební, keď volili prezidenta. Nech sú potrebné maďarské hlasy aj vtedy, keď Slovensko bude potrebovať suverénnu vládu na strane mieru,“ – zdôraznil Gyimesi.

Na záver vystúpil Berényi, ktorý poskytol aj údaje týkajúce sa dvojjazyčných tabúľ. Uviedol, že župa uplynulých dvoch rokov vyčlenila na tento účel približne 35-tisíc eur, pričom tento rok sa z týchto prostriedkov podarilo osadiť 64 tabúľ popri ceste 507, počnúc Galantou (s výnimkou Dunajskej Stredy). Uviedol, že ich počet je taký preto, lebo najväčšia tabuľa, ako napríklad tá odhalená pri kruhovom objazde v Gabčíkove, stojí približne 400 eur, a k tomu sú potrebné aj väčšie podporné stĺpy.

Upozornil na to, že napríklad názov Bratislavy na takýchto tabuľkách nemôže byť uvedený v maďarčine, ale len v tých obciach, kde aspoň 15 % obyvateľov tvorí maďarská menšina, prípadne na miestach ako je napríklad stanica alebo prístav v Gabčíkove. Hovoril aj o tom, že sa neodhaľujú len tabule, ale sa aj obnovujú cesty v rámci župy, pričom spomenul modernizáciu cesty medzi Čiližskou Radvaňou a Padáňom, ako aj medzi Galantou a Kráľovým Brodom.

Prejavy a sprievodné kultúrne vložky vyplnili viac ako hodinový program pred kultúrnym domom v Gabčíkove, po ktorom sa prítomní vybrali malým vláčikom na novo pomenované ulice, kde umiestnili tabule s názvami partnerských obcí, a následne sa slávnosť presunula do kultúrneho domu.