Maďarský minister obrany sa chystá na vojnu – ale s kým sa chce vlastne stretnúť v boji?

Ako sme už informovali, podľa uniknutej zvukovej nahrávky maďarský minister obrany hovoril o tom, že maďarská vláda sa rozhodla opustiť doterajšiu „mierovú mentalitu“ a prechádza do „nultej fázy cesty vedúcej k vojne“. Nahrávka pochádza z roku 2023 a zverejnil ju líder opozičnej strany Tisza, Péter Magyar.

Maďarská vláda pravosť nahrávky nepoprela, naopak – viacerí ministri potvrdili, že armáda skutočne realizuje rôzne modernizačné projekty. Samotný Szalay-Bobrovniczky stručne uviedol, že pracuje na budovaní silnej armády. Premiér Viktor Orbán (Fidesz) vyhlásil, že to, čo je na nahrávke počuť od ministra obrany, zodpovedá oficiálnemu stanovisku vlády. A to napriek tomu, že kabinet sa v oficiálnej komunikácii prezentuje ako „mierotvorný“, zatiaľ čo politických oponentov vykresľuje ako „zástancov vojny“.

S kým chce Maďarsko viesť vojnu?

Z výrokov maďarského ministra obrany, ktoré sa vymykajú oficiálnej rétorike Orbánovej vlády, ale aj z následných vyjadrení členov kabinetu nie je jasné, čo presne znamená stratégia „vstupu na cestu vojny“. Nie je známe, akému nebezpečenstvu chce Maďarsko čeliť posilňovaním armády, ani kto by mal byť prípadným protivníkom. Aby sme dostali odpoveď, oslovili sme maďarské ministerstvo obrany, no do uzávierky článku sme odpoveď nedostali. Preto sme sa s rovnakou otázkou obrátili aj na slovenské ministerstvo obrany – zatiaľ bez odozvy.

Výrok ministra však znepokojuje časť slovenskej opozície. Podpredseda Progresívneho Slovenska (PS), Tomáš Valášek, pre náš portál uviedol, že nie je zrejmé, či Maďarsko vníma Rusko ako rovnako vážnu hrozbu ako ostatné európske štáty. „Ak o príprave na vojnu hovorí minister vlády, ktorá je trójskym koňom Ruska v EÚ a NATO, je na mieste obava. Hovoril azda minister o tom, že treba chrániť Európu pred Ruskom, ktoré rozpútalo vojnu na Ukrajine? To je totiž to, čo znepokojuje zvyšok kontinentu. Nie je však jasné, či to Maďarsko vidí rovnako,“ uviedol Valášek vo vyhlásení.

Zároveň pripomenul, že ukrajinské úrady len nedávno rozložili maďarskú spravodajskú sieť na Zakarpatsku, ktorej členovia mali zbierať informácie aj o vojenských objektoch. „To neveští nič dobré,“ dodal Valášek a položil otázku, na koho vojnu sa vlastne Maďarsko pripravuje. Ako sme už informovali, podľa ukrajinských zdrojov maďarskí agenti zisťovali aj to, ako by obyvateľstvo reagovalo na prítomnosť maďarských vojakov alebo mierových síl v regióne. Podľa médií ide o ďalšiu epizódu spravodajskej vojny medzi Budapešťou a Kyjevom, ktorá vyplýva zo zhoršených vzťahov medzi oboma vládami.

Valášek zároveň vyzval slovenského premiéra Roberta Fica (Smer), aby sa k výrokom maďarského ministra jasne vyjadril: „Vyzývam premiéra Fica, aby zaujal stanovisko k slovám svojho maďarského kolegu. V otázke, ktorá sa týka bezpečnosti Slovenskej republiky, musíme mať jasno. Pred pár dňami vítal Orbána s otvorenou náručou – teraz je čas položiť nepríjemné otázky. Takto vyzerá suverénna zahraničná politika,“ zdôraznil Valášek.

Ako sme už informovali, znepokojenie vyjadrilo aj opozičné KDH. Podľa tlačového oddelenia strany vyvolávajú slová ministra Szalay-Bobrovniczkého otázku, aký konflikt mal na mysli. KDH zároveň požaduje, aby maďarská strana jasne deklarovala, že sa pripravuje na obranu proti možnej ruskej invázii – inak sa nemôžu cítiť bezpečne. „Podobné vyhlásenia sú v kontexte erózie medzinárodného práva nebezpečné a vyžadujú jasné vysvetlenie, že ide o posilnenie obranných kapacít výlučne pre prípad útoku zo strany Ruskej federácie. Akýkoľvek iný výklad by bol znepokojujúci,“ uvádza KDH.

Nie všetci bijú na poplach

Oslovili sme aj stranu Maďarskej aliancie, aby sme zistili jej postoj k výrokom ministra Szalay-Bobrovniczkého. Strana – podobne ako samotní členovia maďarskej vlády – zdôraznila, že minister hovoril o posilňovaní armády. Citovali aj jednu z jeho viet: „Na mier treba silu.“ Podľa Maďarskej aliancie je to výrok, s ktorým možno súhlasiť – bez ohľadu na to, kto ho vyslovil. „Keď myslíme na vojnu, ktorá už tretí rok zúri v susednej krajine, môžeme len dúfať, že Maďarsko, Slovensko aj Európa budú mať dosť sily na zachovanie mieru – a že Európa bude mať aj dosť rozumu,“ dodali.

Hnutie Slovensko pod vedením Igora Matoviča cez svoje tlačové oddelenie uviedlo: „Maďarsko je naším spojencom, s ktorým sme vstúpili do NATO práve preto, že kolektívna obrana predstavuje najväčšiu záruku bezpečnosti našich občanov. Posilňovanie obranných kapacít členských štátov je v súčasnej medzinárodnej bezpečnostnej situácii dôležitou témou, ktorá je v záujme celého spoločenstva.“

Kto má byť nepriateľom?

Aj v samotnom Maďarsku sa rozprúdili dohady o tom, kto by mohol byť tým nepriateľom, proti ktorému sa podľa Szalay-Bobrovniczkého „vydávajú na cestu k vojne“. Nezávislý poslanec Ákos Hadházy naznačil, že sa pripravuje nový juhoslovanský konflikt, v ktorom bude mať maďarská diplomacia a ozbrojené zložky aktívnu úlohu. Opiera sa o nedávnu prítomnosť príslušníkov maďarského protiteroristického útvaru (TEK) v Republike Srbskej v Bosne a Hercegovine, kde sa zúčastnili na cvičení.

Odborník na zahraničnú politiku Dániel Bartha, prezident a výkonný riaditeľ budapeštianskeho nezávislého think-tanku CEID (Nadácia pre euroatlantickú integráciu a demokraciu), pre portál Napunk uviedol, že slová ministra obrany Szalay-Bobrovniczkého boli pravdepodobne len nešťastne a neodborne formulované a mali označovať len obranné reformy a kultúrnu zmenu v armáde.

Spravodajský portál Telex zase pripomína vystúpenie náčelníka generálneho štábu Gábora Böröndiho v maďarskom parlamente z 2. mája 2023, kde hovoril práve o takzvaomj „nultom štádiu“. „V Maďarskej armáde sme vyvinuli prepracovaný systém riadenia mieru, ale teraz sme prešli do nultého štádia. To znamená, že Maďarsko a susedné krajiny – frontové štáty ako Poľsko, Slovensko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko – sa dostali do štádia, ktoré predchádza vojne. Dúfajme, že k vojne nedôjde, ale musíme byť na ňu pripravení.“

Tieto krajiny – vrátane troch pobaltských štátov – tvoria tzv. východné krídlo NATO a sú geograficky najbližšie k Rusku a Bielorusku. Szalay-Bobrovniczky o Böröndim hovorí aj na uniknutom zvukovom zázname – práve jeho poveril „realizáciou nultého štádia na ceste k vojne“.