Vážená pani predsedkyňa vlády SR

Nie múku, ale prácu treba rozdávať.

Nem lisztet, hanem munkát kell adni a népnek.

Ľudia v hmotnej núdzi nepotrebujú múku, ale prácu.

Pani predsedkyňa vlády SR a dámy a páni poslanci, videli ste už tvár človeka, ktorý dostal prácu po niekoľko-ročnej snahe? Nevideli, keby áno, tak by ste prijali uznesenie, alebo zákon nie na rozdávanie múky, ale na to, aby každý občan, ktorý chce pracovať mal právo na prácu, takzvanú 100 % zamestnanosť. Kto nechce pracovať, ten nepracoval ani za komunistov, ale kto chce ten nech tú prácu má.

Ľud potrebuje zákon, v ktorom sa vláda, parlament zaväzuje, že každému kto chce a vie pracovať zabezpečí prácu. Hovoríte, že je to nezmysel. Ja hovorím, že to nie je tak a dá sa to uskutočniť.

Máme ministerstvo práce, tak čo robia zamestnanci ministerstva? To, čo robia aj v ostatných ministerstvách, rozdávajú medzi sebou múku a cestoviny v hmotnej núdzi? Asi nie, keď majú pekné platy, chodia na letné prázdniny do Chorvátska a do iných regiónov sveta. Žijú dobre, ale z čoho? Z našich daní. Ja hovorím nech majú.

ALE!!!

Keď podnikateľ zle organizuje svoju prácu, konkurencia ho raz-dva zožerie a končí, ale štátny zamestnanec také obavy nemá. Stačí, keď na 100% splní (zlé alebo dobré) príkazy svojho nadriadeného a má nadpriemerný plat a dokonca aj 13.-14. plat a 6-mesačné odstupné.
Ja sa Vás pýtam, sú ľudia na ministerstvách počnúc od ministra až do posledného človeka platení len za to, aby plnili príkazy svojich nadradených?

Ľud by s týmto tvrdením asi nesúhlasil. Štátny zamestnanec je povinný aj rozmýšľať a predkladať nové rozumné nápady. A robia to? Asi nie. Prečo? Odpoveď je jednoduchá, lebo vtedy treba riskovať možno aj ten dobre platený flek na ministerstve. Tak načo riskovať? Načo na seba upozorniť?

Veď ten ľud aj tak nebude protestovať, hodíme mu do tváre múku a cestovinu a bude ticho.

Dámy a Páni

Ústava SR, citujem:

 

Čl.2

 

(1) Štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom svojich volených zástupcov alebo priamo.


(2) Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.


(3) Každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.



Áno, moc pochádza od občanov a aj Vy, zákonodarci, len dočasne disponujete touto mocou vďaka nám, občanom. Občania od Vás nechcú nič iné, len toľko, aby by ste im vytvorili také podmienky na kľudný a dôstojný život, ako je zaručený v ústave:

Čl.12

 

(1) Ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.

(2) Základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.

(3) Každý má právo slobodne rozhodovať o svojej národnosti. Zakazuje sa akékoľvek ovplyvňovanie tohto rozhodovania a všetky spôsoby nátlaku smerujúce k odnárodňovaniu.

(4) Nikomu nesmie byť spôsobená ujma na právach pre to, že uplatňuje svoje základné práva a slobody.

Občania nechcú múku, ale dobré zákony. Chcú si byť slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach.

Naše ministerstvá by možno potrebovali odvážnejších a citlivejších zamestnancov na riešenie existenčných problémov ľudí. Keby záležalo na mne, už zajtra by som vedel predložiť návrh zákona na 100% zamestnanosť a úlohy na jednotlivé ministerstvá, ktoré by spolupracovali na realizácií takéhoto projektu. Viem, že o moje návrhy príliš nestojíte, lebo som len obyčajný, zraniteľný človek, ktorého hocikedy môžete beztrestne urážať, bezdôvodne zatýkať, alebo zvaliť na zem len za to, lebo koná v mene platných zákonov. Tak nečakám, že z Vás (150) niekto vôbec zareaguje a zamyslí sa nad tým, prečo je ten svet taký nespravodlivý, prečo nevieme konať nie z vypočítavosti, ale na základe toho, čo nám prikaže naše srdce.

Tento list čo som Vám zaslal, je už šiesty v poradí. Som presvedčený, že v tom, čo som napísal v tomto a v predošlých listoch nie je nič protištátne či protiústavné. Napriek tomu ste mali len siedmi odvahu vôbec zareagovať, tak alebo onak. Tým siedmym ďakujem a som ochotný s Vami spolupracovať, ako ste to niektorí žiadali. Som otvorený človek a som presvedčený že, aby bol svet okolo nás lepší a pre každého krajší, činy k tomuto cieľu musia vychádzať z nášho srdca.

Bósza János Komárno (Öregkomárom)