Rafdall and Slotkirk

Dnes by sme ho naz­va­li kul­tovým a ok­rem to­ho, že bol skvelý, z ta­jomných dô­vo­dov sa dos­tal i na čier­no­bi­e­le ob­ra­zovky vte­dajšej Čes­kos­lo­vens­kej so­ci­a­lis­tic­kej te­le­ví­zie. Keďže v tej do­be som bol ešte v pred­do­ras­te­nec­kom ve­ku, mu­sel som se­kať na­o­zaj veľkú dob­ro­tu, aby som si mo­hol poz­rieť najb­ližšie­ho „Hop­kir­ka“. Na občerst­ve­nie pa­mä­ti tých čo sú dnes v stred­nom ve­ku a in­for­mo­va­nie mladších uve­di­em, že Marty­ho Hop­kir­ka hneď v úvod­nej čas­ti ra­fi­no­va­ne zav­raždi­li a keďže sa z akýchsi tech­nických dô­vo­dov ne­mo­hol pre­su­núť do záh­ro­bia, svoj pre-dĺžený pobyt v tom­to slza­vom údo­lí si krá­til tým, že svoj­mu parťáko­vi Jef­fo­vi po­má­hal riešiť zložité kri­mi­nál­ne prí­pady. Ran­dall bol je­diný, kto ho mo­hol vi­dieť a počuť, le­bo Hop­kirk sa stal, sí­ce dob­re ob­lečeným a sympa­tickým, ale pred­sa len du­chom. A keďže sa jed­na­lo o te­le­vízny se­ri­ál, všetky, i tie najz­ložitejšie si­tu­á­cie, spo­ločne zvlá­da­li
s nonšalant­nou ľah­kosťou. Po tak­mer šty­rid­­si­a­tich ro­koch sa na sve­te ob­ja­vi­la po­dob­ná dvo­ji­ca. Nie v Uni­ted King­dom, ale na Slo­vens­ku, a nej­de o súk­romných de­tek­tí­vov, ale o pá­rik ús­tavných čini­teľov, pri­a­mo pos­lan­cov Ná­rod­nej rady Slo­vens­kej re­pub­liky. Naz­vi­me ich tre­bárs Rap­ha­el Raf­dall a John Slot­kirk. Je sí­ce prav­dou, že Joh­na ne­zav­raždi­li a za­tiaľ sa mu ani ne­po­da­ri­lo pre­piť sa na druhý svet, ale v istých prí­pa­doch sku­točne vystu­pu­je ako duch. Hlú­pi no­vi­ná­ri vymysle­li škan­dál, že pre­zenčná lis­ti­na, na zák­la­de kto­rej po­be­rá ko­a­ličný Slot­kirk plat vo výške bez pár ha­li­e­rov 110-ti­síc slo­venských ko­rún me­sačne, opa­ko­va­ne ob­sa­hu­je je­ho pod­pis, ho­ci ho v par­la­men­te ni-k­to ne­vi­del. Omyl. Je jas­né, že pred 40-ti­mi rok­mi buď ne­ma­li do­ma te­le­ví­zor, ale­bo ešte ne­bo­li na tom­to sve­te. Slot­kirk je du­chom v par­la­men­te prí­tomný, ho­ci je­ho te­les­ná schrán­ka sa prá­ve pohy­bu­je ni­ek­de in­de, a duch sa sám pod­pí­sať ne­do­káže, nuž kto už má po­môcť, ak nie Raf­dall? Do­vo­lí­me si poz­na­me­nať, že náš Fi­cop­re­mi­ér ka­u­zu oz­načil za prob­lém Slot­kir­ka a strany SNS. Vi­e­me si však preds­ta­viť to tor­ná­do, ak by sa jed­na­lo o opo­zičných duchov Dzur­kir­ka, Hruškir­ka či Csák­kir­ka. To by bo­li mi­mo­ri­ad­ne tlačovky a úškrny nad prichy­tenými pod­vod­ník­mi… Slot­kirk je však má­to­ha ko­a­ličná, takže vlast­ne sa nes­ta­lo nič! Na Slo­vens­ku je to tak.

Ľubo Ba­nič