Pápež zomrel – čo bude nasledovať?

Keď zostane Petrov stolec prázdny

Po smrti pápeža začína takzvané obdobie Sede vacante, počas ktorého je pápežský stolec neobsadený. Toto prechodné obdobie môže trvať niekoľko týždňov, pretože je potrebný čas na zorganizovanie pohrebu a prípravu na voľbu nástupcu.

V tomto čase preberá vedenie Cirkvi Kolegium kardinálov. Írsky kardinál Kevin Farrell, ktorý oficiálne oznámil pápežovu smrť, zodpovedá za dohľad nad financiami a administratívou Svätej stolice. Zabezpečuje uzatvorenie pápežských apartmánov a organizáciu pohrebu. Počas tohto obdobia sú vo Vatikáne pozastavené všetky zásadné rozhodnutia.

Voľba nového pápeža

Podľa pravidiel sa najneskôr do 15 až 20 dní od úmrtia pápeža musí zvolať tzv. konkláve – uzavreté zasadnutie, na ktorom kardináli volia novú hlavu Katolíckej cirkvi. Toto tajné hlasovanie sa koná v Sixtínskej kaplnke, pod slávnymi freskami od Michelangela.

Pred začiatkom konkláve skladajú kardináli sľub mlčanlivosti, po ktorom sa kaplnka uzatvára. Od tej chvíle nemôžu opustiť Vatikán a žijú v úplnej izolácii – bez telefónov, internetu či prístupu k médiám.

Z celkového počtu 253 kardinálov má v súčasnosti volebné právo 138, keďže hlasovať môžu iba tí, ktorí ešte nedovŕšili 80 rokov – aj keď tým prekračujú pôvodne stanovený limit 120 voličov.

Čierny alebo biely dym

Samotné hlasovanie prebieha v tajnosti, denne v dvoch kolách doobeda a dvoch popoludní. Každý kardinál odovzdáva svoj hlas po modlitbe, vhodením hlasovacieho lístka do zlatého kalicha. Na lístku je napísané po latinsky: Eligo in Summum Pontificem – „Za najvyššieho pontifika volím…“.

Ak žiadny kandidát nezíska dvojtretinovú väčšinu hlasov, z komína Sixtínskej kaplnky sa vypustí čierny dym. Ak sa kardináli dohodnú a zvolia pápeža, objaví sa biely dym, ktorý celému svetu oznamuje: Habemus Papam! – „Máme pápeža!“

Pri neúspešnom hlasovaní sa hlasovacie lístky spália spolu so špeciálnou chemikáliou, ktorá vytvára čierny dym. Po troch dňoch bez výsledku sa hlasovanie na jeden deň pozastaví. Tento cyklus sa opakuje až dovtedy, kým niektorý z kandidátov nezíska požadovanú väčšinu.

Po zvolení sa lístky opäť spália, tentoraz však s prísadou, ktorá tafarbí dym  na bielo – znak, že nový pápež bol zvolený. Zvoleného kardinála sa za zatvorenými dverami spýtajú, či prijíma voľbu a aké meno si zvolí. Následne zasadne na trón v kaplnke a prijme sľub vernosti od ostatných kardinálov.

Krátko nato vystúpi z balkóna Baziliky sv. Petra zástupca cirkvi a oznámi svetu meno nového pápeža.

Kto sú najväčší favoriti?

Po smrti pápeža Františka patria medzi najvážnejších kandidátov na pápežský stolec také osobnosti, ktoré zastávajú významné postavenie vo vatikánskej hierarchii a vyznačujú sa pozoruhodnými teologickými, diplomatickými a líderskými schopnosťami. Medzi favoritov sa radí Pietro Parolin, vatikánsky kardinál a štátny sekretár, Marc Ouellet, vysoko postavený kardinál, ktorý viedol Kongregáciu pre biskupov. Ďalšími menami na zozname sú Luis Antonio Tagle, arcibiskup filipínskeho mesta Manila, mladší a moderne zmýšľajúci kardinál, Angelo Scola, milánsky arcibiskup, a Giovanni Battista Re, jeden zo starších a skúsenejších kardinálov, ktorý zohráva dôležitú úlohu pri rozhodovaní pred samotným konkláve.

Počet kardinálov s právom voliť pápeža je 125, pričom všetci sú mladší ako 80 rokov. Momentálne majú právo zúčastniť sa na voľbe pápeža aj dvaja maďarskí kardináli: Erdő Péter, arcibiskup ostrihomsko-budapeštiansky, ktorého v roku 2003 vymenoval za kardinála Ján Pavol II. Sedemdesiatdvaročný Erdő Péter je podľa viacerých medzinárodných zdrojov jedným z možných kandidátov na pápežský úrad po smrti Františka. Druhým maďarským kardinálom s volebným právom je 68-ročný Német László, arcibiskup Belehradu.