Nová šéfka rozvrátenej STVR má veľké plány – no o menšinovom vysielaní takmer mlčí

Rada Slovenskej televízie a rozhlasu (STVR) zvolila v pondelok Martinu Flašíkovú za novú generálnu riaditeľku verejnoprávneho vysielateľa. Z deviatich členov rady hlasovalo za jej kandidatúru sedem. Zasadnutie rady však sprevádzala menšia kontroverzia – verejnosť totiž nemala možnosť sledovať zasadnutie naživo. K dispozícii bol len zvukový prenos a až po istom tlaku umožnili účasť aj opozičným poslancom. Tí však nemohli kandidátkam a kandidátom klásť otázky. Súbežne s výberom sa konala aj študentská demonštrácia proti spôsobu, akým bol výber generálneho riaditeľa realizovaný.

Išlo o prvý prípad, keď sa voľba nového šéfa verejnoprávneho telerozhlasu konala takto – v podstate bez prítomnosti verejnosti. V predchádzajúcom modeli, keď inštitúcia niesla názov RTVS, o menovaní generálneho riaditeľa rozhodoval parlament tajným hlasovaním, pričom kandidátov predtým verejne vypočula odborná komisia. Súčasná vládna koalícia však RTVS pretransformovala na STVR predovšetkým preto, aby mohla ešte pred uplynutím funkčného obdobia odvolať vtedajšieho riaditeľa Ľuboša Machaja, ktorý bol menovaný počas vlády Eduarda Hegera v roku 2022. Ani výber jeho nástupkyne nenechala koalícia na náhodu – deväťčlennú radu, ktorá o nej rozhodla, de facto sama zostavila.

Ministerka kultúry Martina Šimkovičová, známa svojou činnosťou v dezinformačných médiách, vymenovala Flašíkovú za šéfku verejnoprávnej televízie a rozhlasu už v utorok. Opozičné hnutie Slovensko upozornilo, že nová riaditeľka môže zmeniť verejnoprávne médiá na nástroj vládnej propagandy. Najväčšia opozičná strana, Progresívne Slovensko (PS), spochybnila jej vzťah k nezávislej a kvalitnej žurnalistike, keďže Flašíková v poslednom roku prevádzkovala dezinformačný portál.

Kto je Flašíková?

Ako upozornilo aj Progresívne Slovensko, Martina Flašíková bola od minulého roka prevádzkovateľkou internetového portálu eReport, ktorý v roku 2024 zdedila po svojom zosnulom otcovi Fedorovi Flašíkovi. Ten nie je verejnosti neznámy – ide o bývalého manžela europoslankyne za Smer-SD Moniky Beňovej, ktorý v minulosti organizoval predvolebné kampane pre HZDS pod vedením Vladimíra Mečiara a neskôr pre Smer-SD Roberta Fica. Fedor Flašík bol jedným zo zakladajúcich členov Smeru.

Martina Flašíková pôsobila vo svete médií už pomerne skoro – na Vysokej škole múzických umení v Bratislave vyštudovala filmovú a televíznu tvorbu. Neskôr pracovala na rôznych televíznych seriáloch, filmoch a reality šou, najmä v televízii JOJ, ale aj vo verejnoprávnej RTVS. Jej menom je spojený aj satirický seriál Pumpa, v ktorom postavy komentovali spoločenské a politické dianie – v relácii sa objavovali aj politici, medzi nimi raz aj György Gyimesi.

V apríli tohto roka bola Flašíková pomerne nečakane vymenovaná za programovú riaditeľku verejnoprávnej televízie. Už v tom čase sa šírili zákulisné informácie, že práve ona sa stane novou šéfkou celej verejnoprávnej inštitúcie, ktorá funguje s ročným rozpočtom 155 miliónov eur.

Dezinformačný portál

Ako upozornila opozícia, portál eReport, ktorý je spájaný s Martinou Flašíkovou, je skutočne problematický. Podľa platformy Konspiratori.sk, ktorá preveruje zoznam dezinformačných médií, tento portál šíri propagandu založenú na klamstvách, uverejňuje nepravdivé tvrdenia a manipulatívne používa fotografie a videá vytrhnuté z kontextu. Nedávno napríklad šírili ruskú dezinformáciu, podľa ktorej mali francúzsky prezident Emmanuel Macron, nemecký kancelár Friedrich Merz a britský premiér Keir Starmer spolu užívať kokaín – a to na základe zmanipulovaného videa. Náš kolega sa tejto kauze venoval v samostatnom článku a poukázal na to, že ide o klasický príklad ruskej propagandy.

eReport zároveň nesie aj ďalšie znaky typické pre dezinformačné médiá. Na webe sa síce objavujú aj skutočné správy z tlačových agentúr, no medzi ne sa miešajú propagandistické a zavádzajúce články. Portál bez kritického prístupu šíri názory predstaviteľov vládnych strán a neraz ich prezentuje ako fakty. Opozícia je naopak vykresľovaná v čo najnegatívnejšom svetle.

Na tlačových konferenciách vlády a koaličných strán často dostáva ako prvý slovo redaktor eReportu Dominik Papala, ktorý sa rád fotografuje s politikmi vládnej koalície. Rada pre vysielanie a retransmisiu už viackrát udelila pokutu jeho rádiu Frontinus, ktoré prevádzkuje.

Martina Flašíková vo štvrtok oznámila, že sa vzdáva vedenia tohto portálu a tiež svojho vlastníckeho podielu vo vydavateľstve. Neprecizovala však, akým spôsobom sa tak stane.

Čo sľubuje Flašíková?

Nová generálna riaditeľka STVR vo svojom projekte, s ktorým sa uchádzala o zvolenie do vedenia inštitúcie, uvádza, že ak si chce súčasná vláda zachovať legitimitu verejnoprávnej televízie a rozhlasu, musí sa „vyvarovať chýb predchádzajúcej garnitúry“. Samotný projekt však vykazuje pomerne vysokú odbornú úroveň a je z neho zrejmé, že Flašíková sa vo svete médií orientuje. Dokument, ktorý má 80 strán, však v čase písania článku nebol verejne dostupný – nášmu portálu sa ho podarilo získať len vďaka zdroju, ktorý si želal zostať v anonymite.

Najodvážnejším návrhom v projekte je snaha zlúčiť STVR so štátnou tlačovou agentúrou TASR. Na pondelkovej prezentácii však Flašíková priznala, že nevie, ako by sa k tomu TASR postavila.

Reálnejším cieľom je podľa nej odstrániť zásadný nedostatok – chýbajúcu jednotnú koncepciu prítomnosti verejnoprávnych médií na sociálnych sieťach ako YouTube, Instagram, TikTok, X (bývalý Twitter) a Facebook.

Flašíková ďalej upozorňuje, že televízia a rozhlas dnes nemajú plnohodnotnú streamingovú aplikáciu. Ide o program, ktorý by umožnil sledovanie STVR na smart televízoroch a smartfónoch. Podobné aplikácie už dávno ponúkajú streamovacie platformy ako Netflix či Max (bývalý HBO Max), ktoré umožňujú aj sledovanie živého vysielania (napr. športových prenosov).

Takáto aplikácia je podľa Flašíkovej pre verejnoprávne médiá kľúčová – v súčasnosti sa predávajú už takmer výlučne len smart televízory a väčšina ľudí používa smartfóny. Aplikácia by podľa jej predstavy mala integrovať živé vysielanie a archív programov jednotlivých rozhlasových staníc, vrátane Rádio Patria, na jednom rozhraní – čo zatiaľ z neznámych dôvodov nefunguje.

Ambiciózny cieľ si stanovila aj v oblasti zvýšenia počúvanosti – do dvoch rokov chce zvýšiť každodenné publikum rozhlasových staníc o 10 percentuálnych bodov. Znamenalo by to, že každá z rozhlasových staníc rozdelených podľa šiestich tematických okruhov by musela takmer zdvojnásobiť svoju počúvanosť.

Flašíková chce tiež prilákať nových divákov k verejnoprávnym médiám, napríklad aj vytvorením novej relácie pre deti.

Menšinové vysielanie v plánoch Flašíkovej

V 80-stranovom projekte novej generálnej riaditeľky STVR Flašíková spomína národnostné menšiny vrátane obsahu v menšinových jazykoch len približne 10- až 12-krát. V rámci hlavných stratégií uvádza, že na kultúrne, detské a menšinové programy sa treba pozerať ako na plnohodnotný obsah hlavného vysielacieho času. Pri rozhlasovej stanici Rádio Patria, ktorá predstavuje najväčšiu a najsystematickejšiu časť menšinového vysielania, píše, že je potrebné rozšíriť vysielanie v jazykoch národnostných menšín – „vrátane digitálnych formátov (napríklad podcasty pre rómsku mládež)“. Nepíše však, čo konkrétne by to znamenalo.

V súčasnosti Rádio Patria vysiela 12 hodín denne. Poslucháči majú k dispozícii správy každú hodinu alebo polhodinu, a od rána do 18:00 aj spoločensko-politické a kultúrne relácie. Po 18:00 sa vysielanie končí. Predchádzajúci generálni riaditelia STVR už hovorili o potrebe rozšírenia vysielacieho času na celých 24 hodín denne. Flašíková sa však k takémuto záväzku vo svojom projekte neprihlásila.

Menšinovému vysielaniu venuje v projekte samostatnú kapitolu. Tú uvádzame v plnom znení:

„Rádio Patria – program určený pre národnostné menšiny žijúce na Slovensku. Vysielanie v maďarskom, rusínskom, ukrajinskom, rómskom a nemeckom jazyku. Je to zákonná povinnosť a dôležitý prvok verejnoprávneho poslania. 4–12 rokov (spolu s rodičmi)“

Tieto tri vety tvoria celú „kapitolu“ o menšinovom vysielaní. Nejasný ostáva aj údaj o vekovej kategórii 4–12 rokov – nie je zrejmé, čo tým chce Flašíková povedať. Hoci dokument spomína aj rómske jazykové vysielanie, verejnoprávne médiá takmer žiadne nevysielajú. Kvôli obrovskej jazykovej rozmanitosti rómskej komunity na Slovensku sa tieto relácie – ako napríklad pravidelná relácia Rómske slovo, vysielaná trikrát týždenne po 20 minút – pripravujú v slovenčine.

Menšinové vysielanie Flašíková ďalej spomína aj v súvislosti s druhým programom verejnoprávnej televízie (Dvojka):

„Dvojka by mala venovať významnú časť vysielania obsahu pre národnostné menšiny žijúce na Slovensku. Táto povinnosť vyplýva zo zákona o STVR, ale vnímam ju aj ako mimoriadne dôležitý občiansky a verejnoprávny záväzok. Program Dvojky by mal poskytovať priestor na prezentáciu kultúry, jazyka, tradícií a súčasného života menšinových komunít. STVR tým môže prispieť k vzájomnému porozumeniu, podpore identity a integrácie menšín, čím naplní jednu zo základných úloh verejnoprávneho média – zastupovanie všetkých občanov Slovenska.“

Na inom mieste Flašíková uvádza, že filmy vysielané na Dvojke by mali byť odvysielané v pôvodnom znení (nie v slovenčine), čím by sa podporoval jazykový rozvoj divákov. Dodáva tiež, že treba zvážiť titulkovanie týchto programov aj v jazykoch národnostných menšín.

Maďarská aliancia: Menšinové vysielanie je nedostatočné

Maďarská aliancia v stredu zorganizovala tlačovú konferenciu v súvislosti so zvolením novej generálnej riaditeľky STVR. Podpredseda strany Péter Őry na nej poukázal na to, že verejnoprávne médiá už dlhé roky neplnia zákonnú povinnosť týkajúcu sa vysielacieho času pre menšinové relácie. Zdôraznil, že národnostné vysielanie tvorí len približne jedno percento celkového vysielacieho času verejnoprávnej televízie, hoci podľa zákona by tento podiel mal zodpovedať podielu národnostných menšín v krajine.

Ročný vysielací čas Slovenskej televízie predstavuje približne 35 000 hodín – z toho desať percent by malo byť vyhradených pre národnostné vysielanie, keďže podiel menšín na Slovensku sa odhaduje na približne 10 %. András Mészáros, odborník občianskeho združenia Pro Civis, na tlačovej konferencii uviedol, že v roku 2023 verejnoprávna televízia odvysielala spolu 336 hodín národnostného vysielania, z toho iba 111 hodín tvoril obsah v maďarskom jazyku – čo predstavuje len 0,3 % z celkového vysielacieho času. A to aj napriek tomu, že maďarská menšina tvorí viac ako 8 % populácie Slovenska.

Zákon zároveň stanovuje, že minimálny ročný rozsah národnostného vysielania by mal byť 500 hodín, avšak verejnoprávne médiá ani túto spodnú hranicu nedosahujú.