V populácii rýb v Dunaji došlo k vážnym zmenám, a ak sa nezasiahne včas, problém sa môže ešte viac prehĺbiť

camera

1

V populácii rýb v Dunaji došlo k vážnym zmenám, a ak sa nezasiahne včas, problém sa môže ešte viac prehĺbiť

Foto: WWF 

Zdieľať

Starý Dunaj sa pre mnohé pôvodné dunajské druhy rýb stalo „neobývateľným“ prostredím, a ak sa situácia nezmení, typický dunajský biotop môže úplne zmiznúť.

Je to výsledok rozsiahleho sledovania rýb v pôvodnom koryte Dunaja, ktoré vykonával tím Fakulty rybárstva a ochrany vodného prostredia Juhočeskej univerzity v Českých Budějoviciach pod vedením Bořeka Drozda. O podrobnostiach informovala organizácia WWF Slovakia agentúru TASR.

 „V koryte Starého Dunaja je extrémne málo vody, pretože veľkú časť z neho odvádzajú v blízkosti Bratislavy do prívodného kanála vodného diela Gabčíkovo. Vidíme tu obrovské množstvo nánosov bahna, ktoré by tu nemali byť,“ - upozornil ekológ.

Podľa Drozda má táto situácia výrazne negatívny vplyv aj na rybie populácie. Aj keď zastúpenie druhov je relatívne stabilné, počet populácií sa v posledných rokoch výrazne znížil.

Podľa odborníkov je v ramennom systéme veľa kaprovitých rýb, avšak zaznamenáva sa výrazný pokles počtu rýb, ktoré uprednostňujú prúdenie. Takýmto príkladom je jeseter, ktorý kvôli nepriaznivým životným podmienkam úplne vymizol zo Starého Dunaja.

 „Tento stav je dôsledkom kombinovaného vplyvu výstavby a nevhodného prevádzkovania vodného diela v Gabčíkove, čo sa prejavuje v nedostatku vody, nedostatočných prietokoch, prehrievaní vody a intenzívnom usadzovaní bahna v Starom Dunaji, ktorý má jedinečný ekosystém,“ vysvetlil Drozd, pričom dodal, že tento efekt ďalej zhoršuje globálna klimatická zmena.

Ochrancovia životného prostredia pripomínajú, že Slovensko sa zaviazalo v súlade s príslušnými smernicami dosahovať do roku 2027 priaznivé ekologické podmienky na Starom Dunaji.

 „Je to mimoriadne náročný boj s časom,“  - zdôraznil odborník.

Navyše v Dunaji sa rozšírili aj niektoré invazívne rybie druhy, čo zhoršuje situáciu. Týka sa to najmä belugy, ktorá podľa Drozdových slov predstavuje vážnu hrozbu pre pôvodné druhy.

Podľa odborníkov sa tento pôvodne ázijský druh rýb začal spontánne rozmnožovať a zaplnil hlavné koryto rieky. „Sme toho svedkami napríklad v oblastiach pri Komárne, kde sa beluhy, vystrašené zvukom motorov, hádžu do člnov‘ – poznamenala organizácia.

Podľa Drozda pôvodný zlatý karas úplne vymizol z tohto systému, pričom ho nahradil invazívny strieborný karas.

Pozorovania, ktoré sú súčasťou projektu LIFE Living Rivers, sa od roku 2023 vykonávajú pravidelne, dvakrát ročne, na Starom Dunaji a na ďalších lokalitách. Hlavným cieľom je získať údaje potrebné na navrhnutie opatrení, ktoré umožnia rybám prechod cez vodné diela v obciach Gabčíkovo a Čunovo.

Tento rok sa pozorovanie uskutočnilo od 4. do 9. augusta na 13 úsekoch rieky a v jej prítokoch – počas dňa aj noci.

 Všetky ulovené ryby spočítali, zmerali a následne vrátili do vody. Zaznamenali aj bežné, ako aj vzácnejšie druhy rýb. Medzi vzácnejšími rybami chytili napríklad kolka veľkého, hrebenačku pásavú, šablu krivočiaru (Pelecus cultratus), hrúza pieloplútveho (Romanogobio albipinnatus), alebo  ploticu lesklú.

Túto výskumnú činnosť  podporili zástupcovia Štátnej ochrany prírody, Ministerstva životného prostredia, Výskumného ústavu vodného hospodárstva, WWF Slovensko a Slovenského rybárskeho zväzu.

Ministerstvo Kultúry Slovenskej RepublikyKult MINOREU Fond Regionálneho RozvojaIntegrovaný regionálny operačný program