Dunajskostredskí vrahovia v nákupných centrách v Budapešti, dlhé čierne kožené kabáty a "rozprávka pre deti"

Döchera Györgya, v  maďarskom podsvetí známeho ako „Kostnatá ruka“ a jeho pomocníka, Dimitrova Marinova Dimova, prezývaného „Bulhar Misi“, zavraždili 2. februára 1999 v kaviarni Palotás v budapeštianskej štvrti Újpalota – ktorú všetci poznajú iba ako „Kicsi presso“.

Prípad je úzko prepojený s aktivitami dunajskostredskej mafie, nielen preto, že údajní páchatelia boli členmi obávanej zločineckej organizácie na Žitnom ostrove. Podľa orgánov činných v trestnom konaní sa budapeštiansky Alex Uszikov, známy ako „Turek“ (pred zmenou mena Sándor Haris), a Lajos Sátor dohodli na vzájomnom obchode:

• Najprv Sátor pomohol Turekovi v budapeštianskom štvrti Újpalota zlikvidovať jeho najlepšieho priateľa, Györgya Döchera,
• Na oplátku za atentát sa o niekoľko týždňov neskôr Turek zúčastnil na masakre Pápayovho klanu v Dunajskej Strede, čím sa po dvoch rokoch miestnej mafiánskej vojny otvorila cesta Lajosovi Sátorovi k návratu na Žitný ostrov.

Ako objednávateľ vraždy Györgya Döchera a “Misiho bulhara” v Budapešti je obvinený Turek, teda Alex Uszikov, zatiaľ čo z vykonania činu je obvinený Károly Bodoky, pôvodom z Rimavskej Soboty, ktorého šoférom bol podľa obžaloby Árpád Szamaránszky, známy ako „Paprika“, ktorý zomrel pri autonehode v roku 2005.

V procese prebieha dôkazná fáza, kde sú hlavnými aktérmi stále iba svedkovia. Vo štvrtok (3. októbra) sa podarilo vypočuť štyroch z nich. Obvinení, ktorí sú už tri roky vo väzbe, sa ani tentokrát na súde osobne nezúčastnili, ale boli pripojení cez videokonferenčný hovor do pojednávacej miestnosti Mestského súdu v Budapešti.

Dunajskostredčania v Duna plaze

Ako prvého vypočuli Tamása, blízkeho známeho Tureka, s ktorým pravidelne trénoval a posilňoval. Tamás poznal aj Lajosa Sátora a spomenul si, že v 90. rokoch spolu s Uszikovom ukazovali Sátorovým známym z Dunajskej Stredy budapeštiansku Duna Plazu – v tom čase atrakciu, pretože podobné nákupné centrum na Slovensku ešte neexistovalo. Nepamätal si však, či bol súčasťou tejto “turistickej skupiny” aj Bodoky. Sudca mu na pojednávaní ukázal starú fotografiu, ale svedok tvrdil, že si na tvár druhého obvineného vôbec nespomína, ani ho nespoznal z obrazu prenášaného do súdnej siene. Okrem Sátora si spomenul len na jeho najbližšieho človeka, “Papriku”, teda Árpáda Szamaránszkeho.

V deň, keď bol Döcher zastrelený, Tamás sedel s ďalšími ľuďmi v kancelárii svojho budapeštianskeho autosalónu, keď zazvonil telefón Andrásovi B., známemu pod menom „Csos“. Csos bol Turekov blízky priateľ. Po telefonáte povedal len toľko:

 „Do riti, zastrelili Gyuriho!“

Tamás a Csos okamžite vyrazili na miesto činu, do Kicsi pressa. „Bolo tam pár známych, len sme tam stáli šokovaní. Potom sme sa vrátili na autopredajne, kde sa každý na chvíľu ponoril do seba,“ spomínal Tamás. Na otázku, či medzi sebou hovorili o tom, kto mohol spáchať túto vraždu, odpovedal: „Nikto nešpekuloval.“ Podľa jeho slov Turek v tom čase nejavil žiadne známky toho, že by mal niečo spoločné s vraždou. Po vražde si na ňom nevšimol žiadny strach, „ale on nikdy nebol bojazlivý človek.“

Súd zároveň prečítal aj výpoveď, ktorú Tamás poskytol ešte v roku 2022 počas vyšetrovacej fázy prípadu. Muž vtedy uviedol, že s Turekom a Döcherom nepodnikal a nevedel, ako si zarábajú na živobytie.

„Vedelo sa, že ani Turek, ani Gyuri Döcher nežili zo mzdy či platu, ale v tom čase to robilo veľa ľudí. Vtedy sa obchodovalo s ropou a denne vybuchovali bomby, bol tu riadny divoký západ,”

– zaznelo v Tamásovej predchádzajúcej výpovedi.

 „Tajomné postavy” Slovákov v dlhých kabátoch

Ďalším svedkom predvolaným na štvrtkové pojednávanie bol Attila Csobolya, ktorý na konci minulého tisícročia zohrával významnú úlohu v maďarskom podsvetí. Známy príbeh hovorí o tom, že v 90. rokoch takmer zomrel, keď mu v jednom konflikte samurajským mečom rozsekali hlavu. Po tomto incidente sa rozhodol opustiť svet mafiánskych vojen a vymenil úžerníctvo za prevádzkovanie výherných automatov.

Csobolya bol predvolaný, pretože sedel na lavici obžalovaných spolu s Turekom a Döcherom počas procesu známeho ako „váci hetek,” prvého maďarského mafiánskeho súdneho procesu. Muž však tvrdí, že Tureka poznal len z videnia, a obvinili ho len preto, že všetci traja požičiavali peniaze rovnakému človeku – ktorý však nikomu nezaplatil dlh.

„Vedelo sa o nich, že sú to tvrdí chlapci, ktorí prišli z väzenia, ktorí sa postavia komukoľvek, ak majú problém. (…) Správali sa ako postavy z gangsterských filmov,“ opísal svedok dvojicu Turek-Döcher.

Csobolya si vo svojej výpovedi spomenul aj na to, že Tureka niekoľkokrát videl v spoločnosti záhadných postáv v reštaurácii v meste Tata.

„Boli to záhadné postavy. Zaujalo ma, že medzi sebou hovorili nejakým slovanským jazykom. (…) Všetci mali na sebe dlhé, po kolená siahajúce kožené alebo látkové kabáty. Pod takýmto dlhým kabátom sa dalo ukryť čokoľvek. Aj keď počasie na to nedávalo dôvod, do reštaurácie vchádzali v týchto dlhých kabátoch,”

– povedal o Turekových známych svedok. Uszikov to však nenechal bez povšimnutia a uviedol, že sa to mohlo stať niekedy na konci roku 1998, keď s Tamásom Vidom – kľúčovou postavou dunajskostredského podsvetia, ktorý bol zavraždená v januári 2000 – rokovali v meste Tata o nelegálnom alkoholovom biznise, a muži v kabátoch boli ich potenciálni kupci z Bratislavy.

Svedok rozprával aj o tom, že hoci nemal úzky vzťah s Györgym Döcherom, raz spolu aj s manželkou s ním večerali. Miestom stretnutia bola čínska reštaurácia a Csobolya bol prekvapený, že Döcher okrem svojej manželky priviedol aj „Misiho bulhara“, ktorého neskôr spolu s Döcherom zavraždili v Kicsi presse. Večera sa odohrala v roku 1998, keď už obaja, Döcher aj Csobolya, vedeli, že čoskoro budú musieť nastúpiť do väzenia, hoci nezávisle od seba.

„Už vtedy sa šírili klebety, že Gyuri sa od Tureka oddelil. Že ich vzťah sa rozpadol a každý ide vlastnou cestou. Túto fámu podľa mňa potvrdilo aj to, že v reštaurácii nebol s Döcherom Turek, ale Misi Bulhar,“  – uviedol Csobolya. Dodal však, že Turek a Döcher mohli rozchod aj akože predstierať iba naoko.

Uszikov túto výpoveď nenechal bez odozvy a zdôraznil, že o Csobolyovej a Döcherovej večeri vedel. Podľa jeho slov mal známeho pracovníka vo väzení, ktorý z láskavosti vybavil, aby Döcher mohol po nástupe do väzenia vykonávať prácu mimo väzenských múrov. Csobolya sa údajne snažil dosiahnuť to isté prostredníctvom tohto kontaktu, preto sa stretol s Döcherom. Turek dodal, že Csobolyovi pomohli preto, lebo Döcher túto „službu“ získal zadarmo, zatiaľ čo Csobolya za to zaplatil kontaktu, ktorý mal vplyv na väzenské podmienky.

Dohoda sa uzavrela: po tom, čo Csobolya nastúpil na výkon trestu, stal sa ihneď zvýhodneným väzňom, no tento uvoľnený režim si dlho neužil. Po vražde Döchera totiž v celej krajine prehodnotili tieto výhody a Csobolya musel zvyšok trestu odpykať za mrežami.

Na pojednávaní Csobolyu prekvapili ďalšou správou: bolo mu oznámené, že v apríli 1999 svedčil tajný svedok, ktorý tvrdil, že Csobolya má presné informácie o tom, kto si objednal a kto vykonal vraždu Döchera 2. februára 1999. Tajný svedok dokonca uviedol konkrétneho objednávateľa, toho, kto zaobstaral zbraň, aj osobu, ktorá sprostredkovala vykonávateľa činu. Ako bonus spomenul, že podľa informácií od Csobolyu bol páchateľom muž s prezývkou „Csökös“.

„Rozprávky pre deti,“

 reagoval Attila Csobolya na tieto tvrdenia a márne žiadal súd, aby mu odhalil totožnosť tajného svedka. Ani prokurátor, ani obhajoba nenavrhla zverejnenie identity svedka. Výpovedná je však skutočnosť, že túto verziu príbehu ani vyšetrovacie orgány nepovažovali za dôveryhodnú, keďže na lavici obžalovaných sedeli už Alex Uszikov a Karol Bodoky.

Príznačné pre nich bolo, že nehovorili práve najkrajšie

Nasledujúca svedkyňa na pojednávaní bola bývalá manželka Alexeja Uszikova, ktorá sa za neho vydala v roku 1997. Jej výsluch iniciovala obhajoba a jej svedectvo podľa toho aj vyzeralo. Svedkyňa hovorila o hlavnom svedkovi prípadu, známom pod prezývkou „Csos“, pričom sa na jeho adresu nevyberavo vyjadrovala, a to so značnou teatrálnosťou.

• „Nevyhral genetickú lotériu“
• „Je plný komplexov“
• „Telesne postihnutý“
• „Úbohý vzhľad“
• „Blázon“
• „Veľkohubý“
• „Zlomyseľný“
• „Hlúpy“

… sú len niektoré z prívlastkov, ktorými Uszikovova bývalá manželka opísala hlavného svedka prípadu.

Podľa nej Csos celý život obdivoval Tureka, no v poslednom čase sa z jeho obdivu stala nenávisť. Žena tiež uviedla, že Turek a Döcher boli ako nerozluční bratia. O období pred vraždou Döchera v roku 1998 však kvôli narodeniu dieťaťa nemohla poskytnúť konkrétne informácie. Ako sa vyjadrila: „Od mája ’98 som vypadla z hry, pretože som sa topila v záplave špinavých plienok.“

Keď sa prokurátor spýtal na temperament dvojice, bývalá manželka si zachovala zmysel pre humor. „Ani jeden z nich by nevyhral súťaž v recitovaní, neboli to práve rečníci alebo zabávači. Predstavte si dvoch dynamických chalanov, ktorí boli šikovnejší a múdrejší ako všetci ostatní v ich veku,“ – uviedla svedkyňa. Keď prišla reč na to, že dvojica viackrát skončila vo vyšetrovacej väzbe, žena s iróniou poznamenala, že „chlapci občas niekam zmizli“.

Svedkyňa a Uszikov mali na pojednávaní aj jeden zaujímavý dialóg, keď Turek spomenul, že po roku 2000 strávil niekoľko rokov vo vyšetrovacej väzbe na Slovensku: – „V novembri 1999 som prešiel na Slovensko, zatkli ma a štyri roky som nešiel domov.“
– „Zvyčajne to tak robíš,“ podpichla ho bývalá manželka.

Svedkyňa tiež uviedla, že osobne poznala Lajosa Sátora a jeho rodinu, s ktorou sa príležitostne stretávali v Budapešti. Dokázala identifikovať aj druhého obžalovaného, Károlya Bodokyho, s ktorým sa stretávala pri priateľských návštevách – aj v Dunajskej Strede.

„V porovnaní so Slovákmi to bol celkom fešák, toľko môžem povedať. Teraz už zostarol… Ale vtedy vyzeral celkom dobre v porovnaní s ostatnými,“ komentovala Turekova exmanželka Bodokyho po tom, ako si ho prezrela na obrazovke v pojednávacej sieni.

„Nikdy nikomu nič nepovedal“

Na rozdiel od Uszikovovej exmanželky, ďalšia svedkyňa, sestra zavraždeného Györgya Döchera, nepoznala ani Karola Bodokyho, ani Lajosa Sátora. Uviedla, že nesleduje správy o prípade, pretože smrť jej brata ju veľmi zasiahla a vražda v nej zanechala hlbokú ranu.

Z jej svedectva vyplynulo, že ich rodina nemala žiadne informácie o tom, čím sa Döcher zaoberá alebo odkiaľ má peniaze.

„Nikdy sme nič nevedeli. Nikomu nikdy nič nepovedal. Ale vôbec nič. (…) Doma nehovoril, a keď sa ho niekto pýtal, neodpovedal,“ zaznelo počas vypočúvania svedkyne.

Keď bola staršia, začala o bratovi a o Turekovi počúvať rôzne veci z nočného života, no negatívne reči sa viac viazali k Turekovi. O Alexovi Uszikovovi – vtedy ešte známom ako Sándor Haris – sa z počutia dozvedela, že bol agresívny, bezohľadný a bez výčitiek svedomia.

Žena bola v tom čase čerstvou matkou – porodila takmer v rovnakom čase ako vtedajšia Turekova manželka – keď jej brata zavraždili. Na otázku sudcu uviedla, že ju to vtedy tak veľmi zasiahlo, že vôbec nerozmýšľala nad tým, kto by mohol stáť za touto vraždou.

„Prežívala som hlboký smútok, bola som plne zaneprázdnená žiaľom. Veľmi dlho som nedokázala spracovať, čo sa stalo,” pripomenula žena dlhoročnú traumu, ktorú jej spôsobil bratov násilný koniec, a ktorá nikdy celkom nezmizla.

Najbližšie pojednávanie, v prípade, ktorý začal v septembri 2023, je naplánované na 4. februára 2025. Proces bude pokračovať ďalšími výsluchmi svedkov.