1
Zábery z miesta vznikli v deň tragédie – Kliknutím na fotografiu sa otvorí GALÉRIA! (Fotografie: David Barak)
Zdieľať
Dňa 12. júna 2018 médiá obletela tragická správa: vo Veľkom Mederi v okrese Dunajská Streda prišla o život matka dvoch detí, Szilvia. Telo 40-ročnej ženy našli jej príbuzní obesené na nosnej konštrukcii garážových dverí. Hoci na prvý pohľad prípad vykazoval znaky samovraždy, s postupujúcim vyšetrovaním viacerí členovia rodiny začali pochybovať, že Szilvia si skutočne siahla na život sama. Pochybnosti posilnili viaceré detaily, napríklad to, že jej končatiny a ústa boli obviazané lepiacou páskou a na hlave mala natiahnuté plastové vrece. Po uplynutí šiestich rokov rodina stále nemá odpovede na záhadné okolnosti prípadu. Syn obete, Adam Magyarics, s ktorým sme sa rozprávali, je pevne presvedčený, že jeho matka nespáchala samovraždu. Rád by dosiahol, aby doteraz zverejnené vyhlásenia príbuzných a známych, ktoré považuje za sporné, boli uvedené na pravú mieru bez skreslenia faktov.
„S maminou sme mali veľmi dobrý vzťah. Pre jej mladistvý vzhľad a energiu si o nás mnohí mysleli, že tvoríme párik,” – spomína Adam na svoju matku.
V osudné ráno ešte matka so synom spokojne a v dobrej nálade spolu raňajkovali, predtým, než sa obaja vydali riešiť svoje každodenné povinnosti. Szilvia sa veľmi tešila, keďže jej novo rozbehnuté podnikanie prinášalo každý deň niečo nové.
Do neďalekej vinárne sa však už nikdy nedostala.
Jej telo našli popoludní jej manžel a dcéra. Bola obesená na vodítku pre psa, na nosnej konštrukcii garážových dverí. Končatiny a ústa mala previazané lepiacou páskou a na hlave mala natiahnuté igelitové vrece. Adam si po príchode domov všimol tmavé škvrny na matkiných ramenách. Zdalo sa, že Szilvia sa práve chystala niekam ísť, vedľa nej ležala kabelka plná čistých handier na utieranie.Príbuzní okamžite privolali políciu. Keď dorazili policajti z Veľkého Medera, požiadali rodinu, aby sa nepribližovali k telu. Následne informovali vyšetrovateľov, ktorí po príchode privolali na miesto činu aj okresného prokurátora. Adam si spomína, že vzhľadom na okolnosti policajti najprv predpokladali, že ide o vraždu, zatiaľ čo prítomný prokurátor počas celej doby trval na verzii samovraždy.
Syn obete, Adam, sa postupne stával čoraz skeptickejší, ako prechádzal jednotlivými dôkazmi.
„Poznal som svoju mamu dosť na to, aby som vedel, že to nebola samovražda. Aj keby odišla, som presvedčený, že by to nebolo týmto spôsobom. Som si istý, že by sa s nami, so svojimi deťmi, nejakou formou, napríklad listom, rozlúčila,“ – poznamenal Adam.
Za zvláštne považuje aj to, že ruky a nohy jeho matky boli obviazané lepiacou páskou, rovnako ako ústa, pričom pásku našli na čudnom mieste.
„Prázdna rolka z lepiacej pásky, ktorou mala previazané ruky aj nohy, bola uložená v zásuvke pracovného stola v garáži. Táto zásuvka bola takmer úplne zatlačená naspäť. Pýtam sa teda: Človek, ktorý sa chystá spáchať samovraždu, zviaže si nohy a ruky, zalepí si ústa, natiahne si na hlavu vrece, ktoré taktiež oblepí páskou, a potom sa vráti k zásuvke pracovného stola, uloží tam prázdnu rolku, zatlačí zásuvku takmer úplne naspäť, a nakoniec odíde k dverám garáže a zavesí sa na vôdzku? Je to vôbec možné?“ položil si Adam rečnícku otázku, pričom dodal, že si spomína, že spomínaná vôdzka už dva týždne v dome ani nebola.
Počas priebehu vyšetrovania sa zistilo, že Silvia nezanechala odtlačky prstov na spomínanej lepiacej páske. Adam tiež uviedol, že v porovnaní s pracovným stolom bola samotná garáž oveľa menej usporiadaná – po podlahe bolo pohádzaných množstvo vecí, čo podľa neho poukazovalo na známky zápasu.
„Niektorí policajti tvrdili, že mamine trhanie na lane spôsobilo v garáži také otrasy, že niekoľko vecí vypadlo zo svojho miesta,“ povedal Adam a dodal, že vzhľadom na konštrukciu garáže pochybuje o tom, že jeho matka mohla spôsobiť také veľké otrasy. Neskôr, príslušníci Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) pri vyšetrovaní skúšali silno zatriasť s konštrukciou, no nič nevypadalo zo skríň na podlahu Tento fakt si dovtedy nikto nevšimol, rovnako ako sa nezaujímali ani o samotné miesto činu.
Niektorí policajti pripisovali čierne škvrny na ruke ženy práve kymácaním sa na lane, pričom sa vraj mohla udrieť o niektoré predmety.
Adam sa však s týmito tvrdeniami a vysvetleniami nevedel stotožniť. A tak, ako sa v prípade objavovalo čoraz viac otáznikov, najal si právnika, aby zabránil tomu, aby sa smrť jeho matky uzavrela ako samovražda.
„Časť rodiny sa obrátila na právnika už skôr, ale my sme dôverovali v spravodlivosť, až kým sa počas jedného rodinného obeda neobjavili opäť pochybnosti,“ uviedol Adam.
Na rodinnom obede údajne došlo k nasledujúcej slovnej výmene: „Nechápem, prečo ma obviňujete, tvoja mama spáchala samovraždu, prípad je uzavretý“ – tvrdil jeden z blízkych príbuzných, ktorého Adam nechcel menovať.
„Nie, nie je to uzavreté, mama nespáchala samovraždu, ale ju zavraždili,“ odvetil Adam.
„To je nemožné, bola to samovražda, pôjdem tam a nechám to uzavrieť ako samovraždu, prečo ma musíte vyšetrovať?“ reagoval spomínaný príbuzný.
Syn obete, aj s podporou svojho otca, vyhľadal právnika. Podali množstvo sťažností a návrhov na príslušné úrady, sami uskutočnili malé vyšetrovanie, a dokonca nechali prehodnotiť pitevné a toxikologické správy ďalším odborníkom.
A výsledok? Ich sťažnosti a návrhy našli odozvu. Svojím súkromným vyšetrovaním dokázali poskytnúť polícii užitočné informácie. Odborník, ktorého oslovili, upozornil na množstvo chýb v záveroch správ – napríklad sa zistilo, že nepreskúmali vzorku moču obete, a krvnú vzorku sa pokúšali analyzovať nejakou zastaranou metódou. Pri opätovnom preskúmaní sa ukázalo, že pitevné a toxikologické správy si navzájom odporujú, a navyše trvalo takmer štyri mesiace, kým boli dokončené.
Ani policajti, ktorí prišli v deň tragédie na miesto činu, neodviedli dobrú prácu. Podľa Adama úrady urobili približne 20 procesných chýb. Napríklad sa stratili dôležité dôkazy: zmizla nahrávka, ktorá obsahovala zábery z bezpečnostných kamier zo susednej betonárky.
Prípad však nepriniesol len negatívne zvraty: na jednom z kusov lepiacej pásky objavili DNA, o ktorej sa neskôr zistilo, že nepatrila ani Silvii, ani jej blízkym rodinným príslušníkom.
Vďaka vytrvalej práci rodiny prípad neuzavreli ako samovraždu.
Spočiatku Silviinu smrť vyšetrovala polícia v Veľkom Mederi, neskôr spis skončil na Okresnom policajnom riaditeľstve v Dunajskej Strede. Začiatkom roku 2024 sa prípad dostal pod gesciu NAKA, pričom ho začala dohliadať Špeciálna prokuratúra.
„Tento rok v marci sme sa prvýkrát stretli s vyšetrovateľmi NAKA. Musím povedať, že sme dostali neuveriteľne profesionálny tím. Boli sme príjemne prekvapení, pretože preukázali takú odbornosť a pýtali sa na veci, na ktoré sa doposiaľ nikto nikdy nespýtal,“ spomína Adam.
Aj keď sa rodine konečne podarilo nájsť odborníkov, ktorí sa zdali byť kompetentní, sklamalo ich, že vláda v marci tohto roku najskôr zrušila Špeciálnu prokuratúru a na konci augusta aj NAKA.
Otázne je, či bol prípad presunutý na novovytvorený Úrad boja proti organizovanému zločinu (ÚBOK), a nie je jasné ani to, či vyšetrovanie prevzala tá istá skupina vyšetrovateľov.
„Pýtali sme sa na to, ale zatiaľ sme nedostali žiadnu odpoveď,“ povedal Adam trochu trpko. Napriek tomu však zostáva optimistický a dodáva: „Už šesť rokov sa snažíme uzavrieť nevyjasnené okolnosti smrti našej mamy, ale budeme bojovať ďalej až do dosiahnutia spravodlivosti.”
