„Ocenenie ma utvrdilo v tom, že cesta, ktorú som si vybral, je správna“ – András Á. Cséfalvay je pripravený na nové výzvy, keďže ho zaradili medzi najlepších fotografov v krajine

András Á. Cséfalvay sa narodil v Dunajskej Strede v roku 1987. Vyštudoval hudobnú a výtvarnú pedagogiku v Nitre a dizajn v Bratislave. S dokumentárnymi fotografiami zachytávajúcimi výnimočných ľudí získal v posledných rokoch množstvo ocenení v súťažiach novinárskej fotografie v Maďarsku, na Slovensku aj v Česku.

***

Toto nebolo po prvýkrát, čo bola tvoja práca ocenená v odborných kruhoch. Predtým si získal ocenenia na súťažiach novinárskej fotografie na Slovensku, v Maďarsku aj v Česku. Čo si si pomyslel, keď si sa dozvedel, že si opäť zaradený medzi najlepších fotografov v krajine?

Získať cenu za novinársku fotografiu je pre fotoreportéra obrovské uznanie. Na Slovensku je množstvo vynikajúcich športových fotografov a nečakal som, že ma tento rok ocenia práve v tejto kategórii.

Séria tvojich fotografií zo súťaže v tlaku na lavičke v Nitre Ti vyniesla cenu za najlepšiu sériu v kategórii Šport. S akými ďalšími dielami si sa tento rok zúčastnil?

Som veľký milovník zvierat, takže nie je náhoda, že môj ďalší obľúbený projekt bol z výstavy psov v Nitre, na ktorej som sa zúčastnil už dvakrát. Okrem toho som zaslal fotografickú sériu z AnimeShow v Bratislave, ktorá sa venuje ázijskej popkultúre, z pašiových hier v Nových Zámkoch, a tiež snímku z fašiangoného sprievodu z Vydrian.

Ako vnímaš to, že ako víťaznú, vybrali práve tvoju sériu fotografií z tejto súťaže? V čom vidíš jej výnimočnosť?

Konkurencia športových fotografov je vždy veľmi silná, a tento rok bol navyše rokom olympijských hier. Napriek tomu porota ocenila fotografie z oveľa menej významného športového podujatia, ktoré sa konalo v nitrianskom obchodnom centre, a to súťaž v tlaku na lavičke. Hoci porota neuviedla konkrétne dôvody, pre mňa je to potvrdenie toho, že stojí za to pokúsiť sa ukázať hlbšiu vrstvu, iný aspekt udalosti, nielen jednoducho efektné zábery športovcov. Snažil som sa svojimi fotografiami podnietiť divákov k zamysleniu a klásť im otázky, aj v takej téme, ako sú vzťahy medzi mužmi a ženami.

Takmer na každej fotografii z víťaznej série vidieť ženu vedľa silného muža. Toto môže byť tým odkazom?

Téma vzťahov medzi mužmi a ženami je v tejto sérii určite prítomná, a to nie náhodou. Bol by sok však rád, aby diváci objavovali, čo to pre nich znamená, prostredníctvom vlastnej interpretácie. Každý vidí fotografie inak a práve toto ma fascinuje – každý dešifruje posolstvo podľa svojich vlastných skúseností. Fotografie tak nielen rozprávajú príbeh, ale zároveň vytvárajú priestor na dialóg a premýšľanie.

Športová fotografia pre teba nie je cudzia, pravidelne fotíš zápasy DAC a často ťa vídať aj na regionálnych futbalových zápasoch s fotoaparátom v ruke. Ako blízko má k tebe športová fotografia v porovnaní s inými žánrami?

Ako fotoreportér sa zúčastňujem športových podujatí takmer desať rokov. Je to výzva, pretože všetko sa na nich deje veľmi rýchlo, a napríklad na futbalovom zápase treba dávať pozor aj na to, aby vás netrafila lopta. Zároveň je to však vďačná téma, pretože počas zápasu, alebo súťaže športovci nemajú čas venovať pozornosť fotografovi – nemajú čas pózovať či hrať nejakú rolu – a tak môžem zachytiť skutočné, autentické momenty.

Zohráva šport úlohu aj v tvojom každodennom živote?

Ako dieťa som často hrával futbal, pingpong a dokonca som sa venoval karate. V posledných rokoch však bohužiaľ venujem športu oveľa menej času, než by som chcel.

Nedávno mala veľký úspech tvoja výstava s názvom “Neznáme príbehy,” po ktorej si predstavil aj sériu “Stopy.” Plánuješ podobný projekt v blízkej budúcnosti?

Na tieto projekty sa pozerám ako na niečo, čím sa oplatí zaoberať dlhší čas než len jeden, či dva roky, a samozrejme, stále premýšľam nad novými vecami. Stále však rozmýšľam nad lokálnymi témami, najviac ma totiž inšpiruje a zaujíma moje bezprostredné okolie. “Neznáme príbehy” sa zameriavali na ľudí, “Stopy” na mestské zátišia, a v poslednom čase sa čoraz viac obraciam k prírode okolo seba.

V minulosti si často prostredníctvom svojich fotografií približoval ľuďom životné príbehy ľudí s ťažkými osudmi, deti a podobne. Plánuješ sa tejto línii venovať aj v budúcnosti?

Vždy ma fascinovali neobyčajné životné príbehy a aj teraz cítim, že stojí za to ich zdieľať s verejnosťou. Zážitky z fotení na mňa zanechali hlboký dojem a sú dôležitou súčasťou môjho života. Momentálne však cítim, že sa musím otvoriť aj novým výzvam a témam.

Ako na teba a tvoju tvorbu vplýva toto ďalšie významné ocenenie?

Je to pre mňa obrovská česť a napĺňa ma veľkou radosťou. Toto ocenenie nie je len uznaním mojej práce, ale aj potvrdením, že cesta, ktorú som si zvolil, je správna. Motivuje ma to ďalej sa zlepšovať a pracovať na nových projektoch.