„Lístok si prosím“ – Šimkovičová a jej kumpáni by zakázali maďarčinu v autobusoch, vlakoch aj na poštách

V uplynulých dňoch unikol text návrhu novely jazykového zákona, ktorý pripravuje Ministerstvo kultúry pod vedením Martiny Šimkovičovej (kandidátky SNS). Tento návrh obsahuje výrazné sprísnenia, ktoré by de facto zakázali zamestnancom v autobusoch, vlakoch a na pošte komunikovať v inom jazyku ako v slovenčine. Napríklad vodiči autobusov na Žitnom ostrove by mohli s cestujúcimi hovoriť len po slovensky; komunikácia v maďarčine, ale aj v angličtine by bola zakázaná. Za porušenie tohto pravidla by hrozili pokuty vo výške niekoľko tisíc eur.

Slovenské železnice, ale aj Slovenská pošta už v súčasnosti prostredníctvom interných nariadení predpisujú používanie slovenského jazyka. Napriek tomu je na poštách v obciach s maďarským obyvateľstvom možné komunikovať s pracovníkmi v maďarčine, zatiaľ čo železnice už teraz tlačia svojich maďarsky hovoriacich zamestnancov, aby používali slovenčinu.

Podľa ďalšieho sprísnenia zákona by bolo tiež porušením, ak občan neovláda slovenčinu, hoci toto opatrenie má len symbolický význam, pretože za „tento prehrešok“ by nebolo možné udeliť pokutu. Vo všeobecnosti by sa však novela vzťahovala aj na fyzické osoby, hoci by im neumožňovala ukladať sankcie.

Pokuty, ktoré by mohli byť uložené, by Šimkovičovej tím zvýšil až dvadsaťnásobne a ich rozsah by rozšíril aj na živnostníkov (SZČO). Dolná hranica pokuty, ktorá je momentálne 50 eur, by pre živnostníkov vzrástla na 1 000 eur a pre právnické osoby na 5 000 eur. Horná hranica pokuty by v prípade živnostníkov bola 10 000 eur, pri opakovanom porušení zákona 12 000 eur. Pre právnické osoby, ako sú podniky alebo občianske združenia, by horná hranica pokuty dosahovala 15 000 eur, pričom pri opakovanom porušení by mohla dosiahnuť až 20 000 eur.

V súčasnosti sa inštitút pokút používa skôr ako odstrašujúci prostriedok; ak dôjde k porušeniu zákona, orgány spravidla zasielajú upozornenia, ale finančné sankcie neukladajú. Podľa návrhu novely by sa to však zmenilo – každé porušenie zákona by po upozornení automaticky znamenalo pokutu. Tieto sankcie by ukladalo špeciálne oddelenie ministerstva kultúry, akási „jazyková polícia“.

Navyše by text pamätných tabúľ musel byť povinne schválený ministerstvom, ktoré však zrejme nemá kapacity na takéto úkony. Ďalšie ustanovenie by zaviedlo povinnosť zverejňovať videozáznamy zo zasadnutí samospráv vedených v maďarčine iba tak, že budú opatrené slovenskými titulkami. Keďže táto úprava je finančne náročná, obce a mestá pravdepodobne radšej zrušia vysielanie týchto zasadnutí.

Szabolcs Mózes, bývalý podpredseda Maďarskej aliancie, vo svojom príspevku na Facebooku upozorňuje na ďalšie sprísnenia navrhovanej novely zákona. Podľa nej by na verejných nápisoch musel byť slovenský text vždy uvedený na prvom mieste a väčším písmom. Maďarský alebo inojazyčný text by mohol byť uvedený len pod ním a menej viditeľným spôsobom. V súčasnosti je v obciach s maďarským obyvateľstvom možné, aby na billboardoch bol maďarský text uvedený ako prvý a slovenský pod ním, čo by podľa novej úpravy bolo zakázané. Toto pravidlo by sa vzťahovalo aj na jedálne lístky v reštauráciách na Žitnom ostrove.

Maďarské školy by boli povinné viesť pedagogickú dokumentáciu len v slovenčine, pričom používanie maďarského jazyka by zostalo len možnosťou. Ostatné dokumenty, ktoré je v súčasnosti možné písať v maďarčine, by podľa navrhovanej novely bolo zakázané viesť v inom jazyku ako v slovenčine.

Mózes pre Parameter uviedol, že novela zákona má rovnaký odkaz ako pôvodný Mečiarov jazykový zákon a Ficova novela z roku 2008: Slovensko patrí Slovákom, zatiaľ čo Maďari sú tu len tolerovaní. „Ako sa vyjadrila pani ministerka o kultúre: tá môže byť len slovenská, a nijaká iná. Pre maďarskú komunitu je zásadné, aby sme mohli používať jazyk nielen v rodinnom prostredí, ale aj na verejnosti a v oficiálnej komunikácii plnohodnotne a bez prekážok. Tento návrh ide proti tomu, a to veľmi hrubým spôsobom,“ vyhlásil Mózes.

Maďarská aliancia je proti návrhu

 „Aj do schránky sídla Maďarskej aliancie na Čajakovej ulici vietor zavial návrh novely štátneho jazykového zákona, ktorý mnohí spomínajú,“ – začína maďarská strana svoj príspevok na Facebooku, v ktorom nazýva Šimkovičovej návrh „ zbierkou divokých nápadov“. Aliancia vyhlasuje, že tvrdenie ministerstva kultúry o tom, že sprísnenie nebude vplývať na používanie maďarského jazyka, „nezodpovedá realite“ a výslovne obmedzuje používanie jazyka menšín.

Strana tiež naznačuje, že SNS, ktorá Šimkovičovú nominovala, môže týmto spôsobom „vytiahnuť maďarskú kartu“. „Pri triezvom uvažovaní je každému jasné, že Maďari a Slováci sú odkázaní jeden na druhého, či už v otázkach spolužitia, alebo na globálnej politickej scéne. Pani Šimkovičová by to mala rešpektovať, aj keď za to možno teraz nedostane kyticu kvetov,“ uvádza sa v stanovisku strany.

László Gubík, predseda Maďarskej aliancie, reagoval na záležitosť tiež najprv v príspevku na sociálnych sieťach. S iróniou píše, že podľa návrhu novely zákona by sa aj počas slovenského námorného a vesmírneho cestovania muselo komunikovať po slovensky, pokiaľ to neprepisujú iné nariadenia. Táto poznámka sa vzťahuje na leteckú dopravu, kde je podľa medzinárodných pravidiel komunikačným jazykom angličtina.

„Uniknutý návrh nás vracia späť do čias Mečiara,“ vyhlásil predseda strany a oznámil, že strana zriaďuje tím právnikov na analýzu návrhu. V rozhovore pre Parameter uviedol, že nemajú inú možnosť, než poukázať na absurdnosť uniknutého návrhu a kritizovať ho. „Nepovažujeme ho za odôvodnený, realistický ani férový,“ zdôraznil.

Zároveň chcú počkať, kým bude návrh oficiálne zverejnený, čo by sa podľa Gubíka mohlo stať už budúci týždeň. Gubík verí, že sa zodpovední ešte spamätajú a prídu s prijateľnejším návrhom. V každom prípade však plánujú proti sprísneniam bojovať. Predseda strany dodáva, že chcú reagovať primerane, čo zahŕňa aj ostrejšie vyjadrenia voči detailnému návrhu. Ak by návrh zostal v súčasnej podobe alebo podobnej, môžu podľa neho zvažovať verejný protest.

Gubík zároveň priblížil ideálnu podobu jazykového zákona: „Preferujeme český model, kde jazykový zákon neexistuje.“ Peter Őry, podpredseda strany a vedúci občianskeho združenia Pro Civis, ktoré sa venuje jazykovým právam, tiež vyjadril názor, že ideálnym riešením by bolo zrušenie jazykového zákona na Slovensku. „Štát nemá jazyk. Občania ho majú,“ vyhlásil s tým, že by bolo potrebné zabezpečiť rovnocennosť jazyka národnostných komunít s jazykom väčšiny v oblasti úradnej komunikácie. Preto by sa podľa neho mal prijať zákon o úradnom používaní jazyka, nie zákon o štátnom jazyku.

Aliancia verzus Gyimesi

Podobne ako v stanovisku strany, aj vo svojom príspevku Gubík hovorí o „voňavom darčeku“ pre Šimkovičovú, pričom Szabolcs Mózes vo vyššie citovanom príspevku zdôrazňuje, že namiesto „kvetinových komédií“ je potrebné zaujať jasný postoj. Kvetinová symbolika nie je náhodná – médiá totiž informovali o tom, že bývalý podpredseda Maďarskej aliancie György Gyimesi sa v polovici októbra na vlastnú päsť stretol so Šimkovičovou, aby s ňou diskutoval o novele jazykového zákona. Na stretnutí, kam ho sprevádzal aj minister životného prostredia Tomáš Taraba, priniesol ministerke kyticu kvetov. Po rokovaní Gyimesi tvrdil, že návrh zákona nie je zameraný proti národnostným menšinám, najmä nie proti Maďarom, ale má riešiť nadmerné používanie anglických výrazov.

O stretnutí informovala aj štátna tlačová agentúra TASR, ktorá uviedla, že ministerka privítala „akceptáciu“ návrhu zo strany Gyimesiho. To všetko aj napriek tomu, že Gyimesi nemá v Maďarskej aliancii žiadnu oficiálnu funkciu a je len radovým členom.

Opýtali sme sa Gyimesiho, ako vníma, že súčasný predseda jeho strany Maďarská aliancia Gubík, ako aj bývalý podpredseda Szabolcs Mózes ho nepriamo kritizovali za jeho nedávne stretnutie so Šimkovičovou. „Zaujíma ma výsledok, nie to, čo si kto myslí počas procesu,“ vyhlásil bývalý poslanec za OĽaNO.

Gyimesi pre Parameter tiež uviedol, že požiadal o ďalšie stretnutie s ministerkou, aby opätovne prerokovali body návrhu, ktoré najviac ovplyvňujú používanie jazykov národnostných menšín. Dodal, že jedno z najviac kritizovaných nových opatrení, ktoré by zaväzovalo komunikáciu medzi poskytovateľom a klientom na poštách, v autobusoch a vlakoch len v slovenčine, nebolo v ním videnej verzii návrhu. Uviedol tiež, že z ministerstva dostal prísľub, že návrh nepošlú na medzirezortné pripomienkové konanie, kým sa o ňom neporadia so všetkými národnostnými menšinami. Podľa neho chce ministerstvo s nimi prerokovať kľúčové body zákona.

U Lászla Gubíka, predsedu Maďarskej aliancie, sme sa preto zaujímali, aký mandát dostal György Gyimesi na rokovania s ministerkou kultúry. Podľa jeho slov Gyimesi nedostal od strany žiadne poverenie na takéto stretnutia. Gubík naznačil, že vedenie strany sa o týchto rokovaniach dozvedá až z Gyimesiho príspevkov na sociálnych sieťach.

Čo sa týka Gyimesiho snahy o úpravu súčasného návrhu novely jazykového zákona, Gubík uviedol, že z verzie, ktorú videl, by bolo potrebné odstrániť toľko problematických častí, že by bolo zbytočné vôbec riešiť nejakú novelu. Preto sa prikláňa k úplnému odmietnutiu návrhu, nie iba ku kozmetickým úpravám. Dodáva, že ak Gyimesi videl rovnakú verziu návrhu, potom bude problém z jeho strany so správnym vyhodnocovaním a posúdením situácie.

György Gyimesi vo štvrtok večer na Facebooku uviedol, že minister zahraničných vecí Juraj Blanár (Smer) označil uniknutý návrh zákona za dezinformáciu. Bývalý poslanec OĽaNO zároveň kritizoval médiá za informovanie o návrhu, nazvúc to provokáciou a podnecovaním nálad.

Odkiaľ fúka vietor?

Podľa viacerých zdrojov za návrhom novely jazykového zákona, ktorý je považovaný za protimenšinový, stojí Lukáš Machala, generálny tajomník služobného úradu Ministerstva kultúry SR, ktorý de facto riadi celý rezort. Ako podrobne informoval portál Parameter, Machala bol v minulosti členom vedenia krajne pravicovej strany Republika a istý čas viedol termálne kúpalisko vo Veľkom Mederi. Počas tohto obdobia sa dostal do médií nielen kvôli pochybnému rozdeľovaniu odmien, ale aj preto, že nechal odstrániť verejné nápisy v maďarskom jazyku. Podľa viacerých zdrojov je uniknutý návrh novely v niektorých ohľadoch prísnejší ako verzia zákona z roku 1995, ktorú presadila vláda Vladimíra Mečiara a ktorá bola neskôr zrušená Ústavným súdom SR pre svoj represívny charakter.

Podľa plánov ministerstva by sa nová verzia jazykového zákona mala predložiť vláde v januári. O zmene legislatívy má v pondelok rokovať s ministerstvom kultúry Ákos Horony, vládny splnomocnenec pre národnostné menšiny, nominovaný Maďarskou alianciou. Horony musel rezort opakovane urgovať, aby s ním vôbec začali komunikovať. Splnomocnenec pre Parameter uviedol, že sprísnenie zákona a jeho rozšírenie nepovažuje za správny krok a odmietne všetky zmeny, ktoré by negatívne ovplyvnili používanie jazykov menšín. K návrhu novely publikovanému v médiách dodal: „V mnohých ohľadoch sa mi javí iracionálny.“ Zároveň uviedol, že v pondelok predloží ministerstvu návrhy, ktoré by zlepšili podmienky používania jazykov národnostných menšín.

Právnik János Fiala-Butora, odborník na ľudské a menšinové práva, pre náš portál uviedol, že najväčším problémom súčasného návrhu je jeho neochota riešiť rovnováhu medzi slovenčinou a jazykmi menšín. Podľa neho je medzi konkrétnymi ustanoveniami najproblematickejšia povinnosť ukladania pokút, ako aj nariadenie, aby boli verejné nápisy v slovenčine vždy väčším písmom než v menšinovom jazyku. Poukazuje na to, že na mnohých miestach by to viedlo k premazávaniu nápisov, čo môže spôsobiť, že maďarské texty postupne zmiznú. Rovnako problematické je podľa neho zavedenie povinného používania slovenčiny v autobusoch, vlakoch a na poštách.

Szijjártó pricestuje do Bratislavy

Maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó (Fidesz) budúci týždeň v pondelok navštívi Bratislavu, aby rokoval s podpredsedom parlamentu za Hlas, Petrom Žigom. Pri takýchto príležitostiach sa minister obvykle stretáva aj s vedením maďarskej strany. „Konzultácie medzi maďarským a slovenským ministerstvom zahraničných vecí o otázke zákona o používaní štátneho jazyka na Slovensku sú nepretržité,“ uviedol v stredu pre MTI hovorca rezortu Máté Paczolay s tým, že ich cieľom je ochrana práv menšín a preskúmanie jazykového zákona.

Szijjártó na zasadnutí Výboru pre národnú súdržnosť maďarského parlamentu predtým uviedol, že slovenská strana mu oznámila, že cieľom zákona nie je obmedziť používanie menšinových jazykov, ale chrániť slovenský jazyk. Szijjártó vo štvrtok v Budapešti prijme slovenského ministra zahraničných vecí Juraja Blanára (Smer).