Riaditeľ hotela, ktorý unikol smrti, váha, zatiaľ čo bývalá Černákova pravá ruka priamo usvedčila vládcu bratislavského podsvetia

Róbert Lališ, známy aj pod prezývkou Kýbel, je obvinený okrem iného z účasti na vraždách Miloša Piliara (1998), Eduarda Diniča (1998), Alojza Házyho (1998), Roberta Diniča (1998), Dalera Hlavačku (1999) a Romana Deáka (1999).

Na stredajšom pojednávaní ako prvý svedčil bývalý riaditeľ hotela CKM Junior v Bratislave. Tento hotel, ktorý v polovici 90. rokov patril do sféry záujmu bratov Diničovcov, slúžil ako jedno z významných stretnutí pre slovenské podsvetie. Svedok, Ľuboš V., uviedol, že svoju kariéru v hoteli začínal ako recepčný, a práve vtedy sa zoznámil s bratmi Diničovcov, Eduardom a jeho mladším bratom Robertom, ktorí zabezpečovali ochranu nočného baru.

Eduard a Robert si začiatkom 90. rokov vytvorili vlastnú zločineckú skupinu. Obrovský majetok získavali z výpalného, privatizačných obchodov a prevádzkovaním viacerých zábavných podnikov, herní a erotických salónov. Prostredníctvom nájomnej zmluvy si zabezpečili kontrolu nad hotelom CKM Junior, ktorého vedenie zverili Ľubošovi V.

Smrť bratov

Slovenské podsvetie však nebolo obmedzené len na zločineckú skupinu bratov Diničovcov. V hlavnom meste postupne vznikali ďalšie klany, ktoré sa často – dokonca aj na verejných miestach – púšťali do konfliktov. Eduard, ktorý bol hlavou tejto zločineckej organizácie, sa po určitom čase rozhodol, že s tým skončí, vzdá sa všetkého a začne nový život vo Francúzsku.

Ľuboš V. na stredajšom pojednávaní spomínal na udalosti nasledovne:

“Deň pred svojou smrťou mi Eduard Dinič osobne oznámil, že sa sťahuje do Francúzska. Povedal, že sa takto rozhodol na základe informácií, ktoré získal – ak si dobre pamätám, spomínal aj slovenskú tajnú službu – o tom, že sa proti nemu niečo chystá. Povedal mi, že jeho mladší brat zostane tu a že ja budem môcť naďalej viesť hotel. S Robom Diničom som mal bližší vzťah, a po Edovej smrti sme sa ešte viac zblížili.”

Eduardov plán sa nakoniec nezrealizoval, na lietadlo smerujúce na francúzsku Riviéru nikdy nenastúpil:
Večer  9. mája 1998 otriasla bratislavským kúpaliskom Zlaté piesky obrovská explózia. Výbuch spôsobila desaťkilogramová nálož TNT ukrytá pod debniacim kameňom, ktorá zanechala veľký kráter. Pri výbuchu zahynul Eduard Dinič, ktorý sa práve chystal opustiť svoje obľúbené rekreačné miesto.

Počas pojednávania proti obžalovanému viacerí svedkovia vypovedali, že výbušné zariadenie pod betónový blok umiestnili levičan Jozef Roháč a samotný Lališ, keď zistili, že Eduard pravidelne hráva tenis v areáli Zlatých pieskov.

Krvavý kúpeľ po oslave

Zločineckú organizáciu po Eduardovi prevzal jeho brat Robert Dinič, ktorý si však nestihol užiť výsady vodcu klanu. Päť mesiacov po poprave svojho brata sa aj on stal obeťou vraždy. Roberta a jeho osobného strážcu 4. októbra 1998 pred panelákom zastrelili 37 ranami.
Podľa Ľuboša V. sa v ten deň v hoteli Junior konala narodeninová oslava jeho dvojročnej dcéry.

„Okolo pol ôsmej večer, keď sa už oslava skončila, som mal odviezť s Robom jeho dcérku k jej matke Ľubici (pozn. red. – bývalá manželka Roberta Diniča), ktorá bývala na Trebišovskej ulici. Dostal som však telefonát, že ma čakajú na recepcii hotela a musím niečo rýchlo vybaviť, ale Robo trval na tom, aby som šiel s ním. Po tom, čo sme nasadli do auta a prešli rampou, ma Robo požiadal, aby som zostal v hoteli, že on a jeho osobný strážca Martin Fojtík odvezú dieťa domov. Povedal, že sa vráti o pol hodinu. Zostal som teda v hoteli. Asi o hodinu mi volala Ľubica, že niekto Roba rozstrieľal,” spomínal svedok na to, ako sa v poslednej chvíli vyhol smrti.

Popravy sa zúčastnili Jozef Roháč a jeden z popredných členov Sýkorovho klanu, Ivan Cupper, ktorí sa ukryli v bielej dodávke zaparkovanej niekoľko dní predtým oproti bytu bývalej manželky. Počkali, kým Robert Dinič dorazí pred panelák. Vtedy Roháč a Cupper vyskočili z dodávky a oboch mužov rozstrieľali.

Svedok počas stredajšieho pojednávania uviedol, že na konci 90. rokov malo mnoho ľudí záujem o majetok bratov Diničovcov, a keďže nevie veľa o okolnostiach ich smrti, nie je si istý, kto stojí za týmito brutálnymi popravami.

Na rozdiel od svedka má prokuratúra jasnejší názor. Orgány činné v trestnom konaní sú presvedčené, že Róbert Lališ sa podieľal na plánovaní vrážd.

Počas konania viacerí svedkovia vypovedali, že smrť bratov Diničovcov bola pre Kýbla výhodná. Jednak sa zbavil konkurencie, jednak sa záujmy Diničovcov stali voľnou korisťou.

„Podozrivé osoby“

Takouto korisťou sa stal aj hotel, ktorý riadil Ľuboš V. Svedok počas pojednávania uviedol, že po zmiznutí ochrannej ruky bratov Diničovcov sa hotel čoraz menej javil ako bezpečné miesto. Ľuboš V. si na toto obdobie spomínal tak, že sa v hotelovej reštaurácii objavovali všelijaké „podozrivé osoby“, ktoré sa dobre najedli a napili, a potom odišli bez platenia. Navyše sa v nočnom bare rozmohli násilné incidenty.

Po smrti Diničovcov sa mu núkalo mnoho bezpečnostných služieb; svedok nakoniec uzavrel zmluvu s bratislavskou firmou DKFB. Za touto spoločnosťou stál František Borbély, ktorý bol jedným z vysokopostavených členov klanu Sýkorovcov a riadil „obchodné aktivity“ zločineckej skupiny. V roku 2015 bol v rámci dohody o vine a treste za podporu zločineckej organizácie odsúdený na šesť rokov a osem mesiacov väzenia; po odpykaní troch štvrtín trestu bol v roku 2020 podmienečne prepustený na slobodu.

Bývalý riaditeľ hotela nevidel súvislosť medzi popravou bratov Diničovcov a tým, že spoločnosť niekdajšieho člena klanu Sýkorovcov získala prístup do hotela.

Podľa jeho slov Borbély na neho netlačil. DKFB si vybral preto, že si s jej konateľom dobre rozumel.

Po výpovedi Ľuboša V. si slovo vyžiadal aj obžalovaný. Podľa jeho názoru výpoveď svedka potvrdzuje, že získanie vplyvu nad majetkami bratov Diničovcov prebehlo úplne legálnou cestou.

Černákov bankár

V druhej polovici stredajšieho pojednávania priviedli do súdnej siene ťažký váhovú kaliber podsvetia za sprievodu plne ozbrojených kukláčov. Miloš Kaštan, niekdajšia pravá ruka Mikuláša Černáka, je dôležitou postavou v trestnom procese vedenom proti Róbertovi Lališovi. „Bankár“ banskobystrického bossa si odpykáva 20-ročný trest odňatia slobody, okrem iného za účasť na vraždách Miloša Piliara (1998) a Alojza Házyho (1998).

Piliara, známeho aj ako Morák, členovia gangu Sýkorovcov v roku 1998 vylákali do rekreačnej chaty v okolí Senca. Po podaní rohypnolu ho omámili, pričom jeden z členov gangu, konkrétne Ivan Cupper, mu vložil do úst handru a nalial do neho toľko chloroformu, až kým nestratil vedomie. Jeho telo zabalili do koberca a pochovali v nelegálnom hrobe na okraji lesa neďaleko chaty.

Hoci Kaštan v minulosti v rámci dohody o vine a treste priznal, že vydal príkaz na popravu Miloša Piliara, vojaka Černákovej skupiny, na stredajšom pojednávaní však tvrdil, že s vraždou nemá nič spoločné. Podľa neho vraždu objednal samotný Černák, ktorý to však poprel. Keďže viacerí členovia gangu Sýkorovcoc svedčili proti Kaštanovi, usúdil, že jeho obhajoba by bola márna, a preto vraždu vzal na seba.

Svedok počas stredajšieho svedectva uviedol, že Černák začiatkom roku 1998 už sedel vo väzení a obával sa, že Piliar, ktorý bol prítomný pri viacerých popravách, pomôže polícii pri objasňovaní ďalších špinavých záležitostí. Obeť na to mala aj vážny dôvod: okolo roku 1998 bol hľadaný orgánmi činnými v trestnom konaní pre podozrenie zo založenia požiaru v jednej spoločnosti v Lučenci.

„Miloš Piliar bol jednoduchý chlapec, ktorý robil to, čo mu Černák prikázal. Tento jednoduchý mladík mal dve deti so zrakovým postihnutím. Černák ho vtiahol do rôznych záležitostí, ktoré, samozrejme, mali svoje následky. Černák sa obával o svoj život a slobodu, a preto chcel, aby ho zabili. Bol to najslabší článok, ktorý bol emocionálne naviazaný na svoje deti a rodinu,” načrtol svoju verziu Kaštan. Tá však je v príkrom rozpore s rozsudkom, podľa ktorého osobne objednal popravu Moráka u klanu Sýkorovcov.

Kaštan v súvislosti s Alojzom Házym priznal, že vedel o jeho poprave. Házy, ktorý mal kedysi dobré vzťahy s Mikulášom Černákom, si postupom času vybudoval blízky vzťah s bratmi Diničovcami. Podľa Kaštana sa po Eduardovej smrti Lališ chcel zbaviť aj Házyho. Svedok vypovedal, že v prvej polovici roka 1998 sa skrýval v Českej republike, keď ho Lališ kontaktoval s návrhom, že by sa mali Házyho zbaviť.

Kaštan uviedol, že obžalovaný považoval Házyho za osobu blízku banskobystrickému klanu, a preto ho požiadal, aby na jednu stranu dal svoj súhlas s vraždou, a na druhú stranu vybral niekoho zo svojich ľudí, kto by spoločne s členom bratislavského klanu zavraždil bývalého dobrého priateľa Eduarda Diniča.

Kaštan požiadal Alojza Kromku, zatiaľ čo Lališ vybral Martina Biháriho. Títo dvaja vylákali Házyho na čerpaciu stanicu v Bratislave. Kromka vystrelil na obeť šesť rán z pištole a revolvera. Telo následne vyhodili do priekopy.

Róbert Lališ vo všetkých bodoch obžaloby tvrdí, že je nevinný. Na svoju obhajobu argumentuje najmä tým, že predvolaní svedkovia sa v snahe znížiť si trest sprisahali s orgánmi činnými v trestnom konaní a úmyselne sa snažia poškodiť jeho meno.

Súdny proces s obžalovaným bol obnovený po tom, čo Najvyšší súd v marci zrušil doživotný trest odňatia slobody, ktorý mu bol uložený v roku 2018. Dôvodom bolo porušenie prezumpcie neviny. Po tomto rozhodnutí sa však Kýbel nedostal na slobodu a z dôvodu hrozby úteku je momentálne vo vyšetrovacej väzbe.

Proces bude pokračovať v polovici decembra výsluchom ďalších svedkov.