Sátor bol stále nažive, keď Pellegrini kúpil niekdajší obľúbený úkryt mafiánskeho bossa

UPDATE: V čase zverejnenia tohto článku pôsobil Peter Pellegrini ešte ako predseda Slovenského parlamentu, kým dnes zastáva funkciu prezidenta Slovenskej republiky!

Informáciu portálu Parameter, že dom bol v 2000-tych rokoch nepriamo spojený s Ľudovítom Sátorom, potvrdili dva na sebe nezávislé zdroje. Jeden z nich sa osobne zdržiaval v nehnuteľnosti spolu so Sátorom. Naše zistenia potvrdili aj údaje z katastra nehnuteľností. Predseda slovenského parlamentu Peter Pellegrini sa však o temnej minulosti chaty dozvedel až od našej redakcie.

Proti Ľudovítovi Sátorovi, ktorý je zodpovedný za smrť najmenej 50 ľudí, vydala polícia medzinárodný zatykač v auguste 1999. Bol hlavným podozrivým ako údajný objednávateľ masakry členov dunajskostredského Pápayovho klanu z marca 1999. Útok, pri ktorom zahynulo desať ľudí, je dodnes považovaný za najväčšie verejné mafiánske vyrovnávanie účtov v histórii európskeho organizovaného zločinu.

Sátor bol teda v roku 1999 nútený utiecť, ale jeho exil bol iba zinscenovaný. Podľa výpovedí jeho najbližších kumpánov sa po tom, ako sa mafii podarilo získať na svoju stranu šéfa policajného vyšetrovacieho tímu vyšetrujúceho masaker, Borisa Dreveňáka, Sátor tajne vrátil do okolia Dunajskej Stredy. Na prelome tisícročí sa skrýval v rekreačnej chate v Potônskych Lúkach (okres Dunajská Streda), neskôr sa so svojou rodinou nasťahoval do domu dunajskostredčana Tamása Vidu, ktorý bol zavraždený v januári 2000.

Vďaka svojim rozsiahlym kontaktom mohol mafiánsky boss nielen neohrozene riadiť svoju zločineckú organizáciu, ale získal aj rôzne nehnuteľnosti, ktoré sa pravidelne zapisovali na biele kone, alebo na mená jeho vlastných príbuzných.

Milovník zimných športov

Počas súdneho procesu so žitnoostrovskou mafiou, ktorý prebiehal od mája 2018 do marca 2019, obžalovaní a svedkovia potvrdili, že ak by sa Ľudovít Sátor mohol beztrestne vrátiť do normálneho života, jeho živobytie by zabezpečili jeho investície v oblasti cestovného ruchu a pohostinstva.

Pred svojou smrťou v roku 2010 Ľudovít Sátor prostredníctvom svojej partnerky Judity Csörgő uskutočnil kúpu dunajskostredského Hotela Bihari. V tom istom roku – cez svoju bývalú manželku – vlastnil aj jednu z nehnuteľností s najkrajším výhľadom v Nízkych Tatrách, Hotel Šport vo Vyšnej Boci v okrese Liptov.

Tento hotel získal ešte okolo roku 2003 od ľudí spojených s banskobystrickým bossom Mikulášom Černákom, keď bolo isté, že Černák skončí za mrežami na doživotie. Nehnuteľnosť, ktorá sa nachádza na vrchu nazývanom Čertovica, dnes patrí firme, ktorá nemá žiadne väzby na Sátorovu skupinu, a odvtedy stojí prázdna, takmer v ruinách.

To, že Ľudovít Sátor mal rád hory, nebolo náhoda. Bol vášnivým milovníkom zimných športov, konkrétne lyžovania a jazdy na snežných skútroch. Vďaka falošným dokladom pravidelne cestoval so svojou rodinou do talianskych a rakúskych Álp. Na výlety na snežných skútroch sa spolu s priateľmi viackrát vybral aj do rumunských hôr.

Po prelome tisícročí si Ľudovít Sátor vyhliadol víkendový dom v rekreačnej oblasti Králiky, ktorá sa nachádza len pätnásť minút autom od Banskej Bystrice. Toto diskrétne a malebné horské sídlo na úpätí Nízkych Tatier bolo ideálne na rodinné a priateľské stretnutia. Navyše v zime mohol šéf mafie so svojím snežným skútrom vyraziť priamo zo svojho dvora a objavovať zasneženú krajinu.

Nehnuteľnosť sa mu natoľko zapáčila, že si ju rozhodol ponechať. Ako zaujímavosť a zhodu náhod možno spomenúť, že v marci 1997 členovia Pápayovho klanu pochovali telá Milana Siposa a Emila Potáscha, ktorých v Banskej Bystrici zavraždili ľudia Mikuláša Černáka, na dvore jednej chaty v susednej obci Tajov, neďaleko Králikov. Sátor prevzal vedenie zločineckej skupiny práve po smrti jej šéfa, Milana Siposa, a naplánoval masaker desiatich ľudí v Dunajskej Strede.

Sátor bol odhalený, rovnako ako jeho chata

Boss dunajskostredského podsvetia si bezstarostne užíval idylu v Králikoch, až kým neurobil fatálnu chybu.

„2. júna 2002 mi Andor Reisz povedal, že hľadaný Ľudovít Sátor si 30. mája 2002 zabudol v nákupnom vozíku v banskobystrickom Tescu svoju ľadvinku, v ktorej mal všetky osobné veci“ – vypovedal obžalovaný bývalý policajt Boris Drevenák počas pojednávania na Špecializovanom trestnom súde v júli 2018.

Ani po dvadsiatich rokoch nie je jasné, či bývalý vyšetrovateľ pomáhal svojim kolegom z polície, alebo zločincom pri následných vyšetrovacích úkonoch. Drevenák bol v roku 2019 právoplatne odsúdený na 17 rokov väzenia za spoluprácu s mafiou, ale krátko pred vynesením rozsudku ušiel zo Slovenska.

Napriek tomu, že v roku 2023 Najvyšší súd zrušil odsudzujúci rozsudok pre procesnú chybu, a Drevenák by sa tak mohol vrátiť na Slovensko ako takmer slobodný človek, jeho aktuálny pobyt zostáva neznámy.

Poďme však späť k ľadvinke zabudnutej v Tescu: Sátor si po osudnom veľkom nákupe v Banskej Bystrici uvedomil, že ľadvinku stratil, až po návrate do Králikov. Taška obsahovala rôzne poznámky, účty, zoznamy, telefónne čísla a dokumenty – vrátane pravdepodobne falošného preukazu Slovenskej informačnej služby (SIS).

Keď si Sátor uvedomil veľkosť problému, okamžite sa vrátil do Tesca, ale zamestnanci supermarketu už ľadvinku našli a pred nákupným centrom stáli policajné autá. V tej chvíli bolo jasné, že je čas zmiznúť bez stopy.

Možno práve vďaka Drevenákovi sa  hľadaného zločinca nepodarilo zadržať, no odhalenie bolo nezvratné. Úrady nielenže zistili, aké falošné doklady používal už aj medzinárodne hľadaný mafiánsky vrah, ale aj to, že sa ukrýva v rekreačnej oblasti Králiky. Prácu vyšetrovacieho tímu navyše trápila otázka, či je preukaz tajnej služby s fotografiou Sátora pravý.

Sátor sa však rýchle rozhodol: okamžite zamieril do Dunajskej Stredy a neskôr sa Králikom zďaleka vyhýbal. V tom istom roku plánoval presunúť svoje pôsobisko do Dolného Chotára, ktoré riadil  – neskôr na 25 rokov odsúdený  – starosta Ferenc Dóra. Stavbu tamojšej vily sa mu však nepodarilo dokončiť. Navyše počas jedného letného dňa oblasť obsadili policajti. Sátorovi sa však podarilo z miesta nejakým zázrakom znova uniknúť.

Jeho rodinní príslušníci však rekreačný dom využívali aj po tomto incidente s ľadvinkou. Sátor sa dokonca rozhodol kúpiť dovtedy len prenajatú nehnuteľnosť.

Toto výnimočne prežil „biely kôň“

Napriek tomu, že vodcovi zločineckej organizácie sa už do domu v Králikoch nepodarilo vrátiť, chatu dal kompletne zrekonštruovať. Na tento účel využil ako bieleho koňa poctivého robotníka.

„Sátorovu manželku som spoznal, keď som opravoval bazén pri ich dome v Dunajskej Strede. Kým som pracoval, sedela pri káve s inou ženou, Juditou Csörgő, ktorá povedala, že chce založiť stavebnú firmu. Navrhol som jej, že by som mohol byť realizátorom stavieb. (…) Dohodli sme sa, že kúpime nejaký dom, zrekonštruujeme ho a potom predáme,“ – uviedol spomínaný remeselník vo svojej výpovedi pred súdom v Banskej Bystrici počas procesu s členmi Žitnoostrovského gangu v decembri 2018.

Sátor a jeho ľudia nezaháľali, a už dva týždne po spomínanom incidente s ľadvinkou, v júni 2002 prepísali chatu v Králikoch na meno zmieneného remeselníka. Muž z južného Slovenska ani presne nevedel, čo podpisuje – úradné dokumenty mu jednoducho predložili s pokynom, kde má podpísať. Podnikať nevedel, ale pracovať áno, a tak sa pustil do renovácie chaty v Králikoch.

„Všetko som tam zrenovoval, urobil som novú kuchyňu, vytapetoval som,“
– vypovedal remeselník na súde v roku 2018. Mafiánska skupina v roku 2003 dokonca založila firmu na jeho meno – bez jeho vedomia – a prostredníctvom nej vykonávala rôzne daňové podvody. Muž mal obrovské šťastie, pretože „biele kone“, ako on, boli zvyčajne zavraždení. On však prežil, pravdepodobne vďaka tomu, že na jeho meno nebola zapísaná len firma, ale aj rekreačná chata v Králikoch.

Rekreačná chata bola vo februári 2004 oficiálne prepísaná na meno Sátorovej manželky. Zároveň bol remeselník odstránený z uvedenej firmy, ktorú toho istého roku prepísali na iného „bieleho koňa.“ Novým vlastníkom a konateľom sa stal muž z obce Dolný Bar (okres Dunajská Streda), ktorého neskôr mafia zavraždila. Jeho telo našli policajti z NAKA po roku 2018 v nelegálnom hrobe v okolí Dunajskej Stredy, na základe výpovedí bývalých vrahov spolupracujúcich s orgánmi.

Sátor ešte žil, keď sa vlastníkom chaty stal Pellegrini

Manželka Ľudovíta Sátora vlastnila víkendový dom približne jeden a pol roka, kým ho na jeseň 2005 predala staršiemu manželskému páru. Príbuzní nových vlastníkov sa aj nasťahovali do nehnuteľnosti. O tri roky neskôr, v roku 2008, sa chata – teda už nie priamo od Sátorovcov – dostala do vlastníctva Petra Pellegriniho, ktorý v tom čase pôsobil ako poslanec parlamentu za stranu Smer-SD Roberta Fica.

Pred niekoľkými rokmi Peter Pellegrini prezradil aj to, za akú sumu kúpil víkendový dom. V roku 2018, keď pôsobil ako predseda vlády, ho predvolali na zasadnutie parlamentného výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, aby vysvetlil svoje majetkové priznanie, ktoré sa vtedajším opozičným poslancom zdalo rozporuplné. Pellegrini počas zasadnutia výboru okrem iného uviedol, že za nehnuteľnosť v Králikoch zaplatil v máji 2008 sumu 2,1 milióna korún (69 707 eur).

Na Slovensku sú zoznamy predchádzajúcich vlastníkov nehnuteľností verejne prístupné. Výpisy z listov vlastníctva s menami predchádzajúcich vlastníkov sú za poplatok osem eur k dispozícii každému na príslušných katastrálnych úradoch. Ak je však daná nehnuteľnosť bez ťarchy, len zriedkavo sa stáva, že si kupujúci tieto údaje pred kúpou vyžiadajú.

Podľa všetkého takto pochodil aj Peter Pellegrini, ktorého sme oslovili v tejto veci: netušil, že chata predtým patrila ľuďom z okolia Ľudovíta Sátora spájaného a podozrivého s viacnásobných  vrážd, a že samotný mafiánsky boss v nej tiež býval. Podľa jeho slov sa o tom všetkom dozvedel až teraz, po otázkach našej redakcie.

„V roku 2008 sme spolu s mojimi rodičmi hľadali cez realitné kancelárie dom v okolí Banskej Bystrice, kde by mohli pokojne prežiť dôchodkové roky. Prezreli sme si množstvo ponúk a niekoľko nehnuteľností sme navštívili osobne. Nakoniec sme reagovali na inzerát ponúkajúci rekreačný dom v Králikoch. Nebol nijak zvlášť atraktívny, ale nakoniec nás oslovilo, že sa nachádza práve v obci Králiky, kde sme predtým strávili časť nášho života, vrátane môjho detstva. V dome niekoľko rokov žila mladá rodina, ktorá naň mala hypotéku, ktorú som od nich prevzal. Po predošlých vlastníkoch sme nepátrali, dnes to cez počítač nie je možné, a už vôbec nie v roku 2008. Prekvapilo ma, čo hovoríte, Slovensko je skutočne malá krajina. Dúfam však, že dom bude naďalej slúžiť svojmu pôvodnému účelu, pre ktorý som ho pred osemnástimi rokmi kúpil – na pokojný život mojich rodičov dôchodcov,“

vyjadril sa pre Parameter predseda parlamentu. Jeho rodičia v nehnuteľnosti žijú dodnes. Počas našej návštevy nám jeho staršia matka potvrdila, že pri kúpe sa o predchádzajúcich vlastníkov nezaujímali.

A čo sa týka ponaučenia pre politikov, čo možno vyvodiť z tohto príbehu: ak už existuje možnosť, stojí za to preskúmať, kto bol v minulosti vlastníkom nejakej atraktívnej nehnuteľnosti, o ktorú majú záujem. V opačnom prípade sa môže neskôr ukázať, že po obývačke kedysi kráčali zločinci a vrahovia.