Najväčšie výbuchy menšinovej maďarskej politickej scény na Slovensku v roku 2024, ktoré prehlušili aj silvestrovský ohňostroj

Začiatkom roka 2024 zostala na slovenskej politickej scéne jediná maďarská strana, už bez platforiem pôsobiaca Maďarská aliancia. Hoci v septembri predchádzajúceho roka neprekročila parlamentný prah, jej politici si obleky nezavesili na klinec. Na začiatku tohto roka sa strana začala čoraz viac približovať novovzniknutej štvrtej Ficovej vláde. Vtedajší predseda strany Krisztián Forró napríklad v januári rokoval s premiérom a stretol sa aj s Martinou Šimkovičovou, ministerkou kultúry nominovanou SNS.

Hlavnou postavou maďarskej politiky na Slovensku v prvom štvrťroku bol jednoznačne Krisztián Forró, ktorý sa rozhodol kandidovať v prezidentských voľbách. Svoju kampaň však viedol ako „one man show“, pričom podpredsedovia strany, György Gyimesi a Örs Orosz, sa pri ňom objavovali len zriedka. V prvom kole volieb získal Forró len 2,91 % hlasov. Skutočne zaujímavá hra sa však začala až po prvom kole, v období medzi prvým a druhým kolom.

Forró totiž oznámil, že z dvojice kandidátov postupujúcich do druhého kola –lídra  vládnej strany Hlas Petra Pellegriniho a opozičného kandidáta Ivana Korčoka – podporí Pellegriniho. Tento krok však „zabudol“ prerokovať so svojou stranou a s Korčokom sa ani len nestretol na rokovaní. Tento postup vyvolal zmätok v predsedníctve Maďarskej aliancie, ktoré napokon jeho rozhodnutie nepodporilo jednotne.

Na oplátku za podporu sľúbil Pellegrini Forróovi, že sa bude riešiť problematika vyvlastňovania pôdy na základe Benešových dekrétov, a že ako prezident bude mať maďarského poradcu. Do konca roka sa však žiadny z týchto sľubov nenaplnil.

Eurovoľby a maďarská otázka

Ďalším významným míľnikom roka boli júnové voľby do Európskeho parlamentu, kde sa o priazeň voličov uchádzala aj Maďarská aliancia. Výsledky však priniesli ďalšie fiasko. Strana získala iba 3,88 % hlasov, čo nestačilo na prekročenie 5-percentného prahu potrebného na získanie mandátu.

Príčiny neúspechu môžu byť rôznorodé: počas prezidentských volieb sa nepodarilo mobilizovať voličskú základňu strany, a v kampani do Európskeho parlamentu kandidáti ako József Berényi, či ďalší uchádzači prezentovali rozličné posolstvá, ktoré pravdepodobne nezískali dostatočnú odozvu u maďarských voličov. Navyše, k celkovému nárastu volebnej účasti prispela aj vlna mobilizácie spôsobená atentátom na Roberta Fica, čo situáciu pre Maďarskú alianciu ešte viac skomplikovalo. Po neúspechu Berényi v podstate oznámil, že sa stiahne z celoslovenskej politiky. 

Napriek tomu sa však objavil v Európskom parlamente poslanec maďarskej národnosti – Ľudovít Ódor, bývalý premiér úradníckej vlády, ktorý získal mandát na kandidátke Progresívneho Slovenska.

Leto sa pre Maďarskú alianciu nieslo v znamení spracovávania, alebo skôr zamlčiavania volebnej porážky, ktorú len máloktorý incident narušil. Jednou z výnimiek bola situácia, keď nový líder maďarskej opozície, Péter Magyar, dostal pozvanie od novín Új Szó na Gombasekský letný tábor – podujatie, ktoré je úzko spojené s menom Örsa Orosza, popredného politika Maďarskej aliancie.

Ako informoval portál Parameter, organizátori tábora neumožnili, aby sa Péter Magyar zúčastnil na diskusii na pódiu spolu s Gáborom Grendelom, členom poslaneckého klubu hnutia Slovensko. „V podstate ma z tábora vykázali,“ – vyhlásil Magyar v reakcii na situáciu. Új Szó následne zrušilo všetky plánované programy, ktoré mali na podujatí realizovať.

Skokan roka a pokuta 20-tisíc eur za používanie maďarského jazyka

Po sérii nezdarov, medzi ktoré patrili aj opakované volebné prehry, sa maďarská strana pripravovala na voľbu nového vedenia v septembri 2024. Na kongrese sa o post predsedu strany uchádzali štyria kandidáti: Norbert Becse, Péter Pandy, Zoltán Cziprusz a László Gubík. Napriek tomu, že voľby predsedu neboli jednoznačným súbojom, len málokto očakával, že sa nakoniec stane predsedom práve Gubík. Práve preto sa stal jedným z najprekvapivejších momentov maďarskej politickej scény na Slovensku v roku 2024.

Gubíkovo zvolenie bolo pozoruhodné aj z iného dôvodu – v roku 2011 demonštratívne prijal maďarské občianstvo, v dôsledku čoho prišiel o slovenský pas. Slovenské zákony síce umožňujú, aby politickú stranu viedla osoba bez slovenského občianstva, takýto človek však nemôže kandidovať v celoštátnych voľbách. Gubík bol predtým predsedom mládežníckej organizácie Strany maďarskej koalície (SMK-MKP), známej ako Via Nova, ktorá bola často označovaná za “národne radikálnu” organizáciu. Dlhodobo tiež udržiava blízke vzťahy s predsedom maďarského parlamentu a členom Fideszu, Lászlóm Kövérom, známym svojimi radikálnymi vyjadreniami.

Maďarská aliancia, ktorej je Gubík predsedom, už od svojho vzniku pôsobí ako strategický partner maďarskej vládnej strany Fidesz. Gubík túto líniu zachováva, no zároveň sa zjavne snaží vyhýbať kontroverziám, ktoré v minulosti vznikli, keď strana príliš otvorene propagovala posolstvá Fideszu bez ohľadu na miestny kontext.

Hoci sa Maďarská aliancia aj naďalej snažila vybudovať dobré vzťahy so slovenskou vládou, Gubík sa stretol aj s Ficom, no v novembri prišiel zo strany kabinetu pomerne nečakaný krok, ktorý rozvíril vody nielen na domácej pôde. Ministerstvo kultúry pod vedením Martiny Šimkovičovej totiž plánuje sprísniť jazykový zákon na úroveň z čias Mečiara, v niektorých situáciách by zakázal používanie maďarského jazyka a porušovateľom by mohli byť uložené pokuty až do výšky 20-tisíc eur. Návrh odmietla aj Maďarská aliancia, ktorá sa pokúša zbližovať s vládou z každého smeru. Táto záležitosť vyvolala také vlny, že reagovať musela aj maďarská vláda, ktorá sa snaží o veľmi blízke vzťahy so štvrtou Ficovou vládou. Maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó (Fidesz) sa ponáhľal do Bratislavy, aby vyhlásil, že dostal prísľub, že používanie maďarského jazyka obmedzené nebude. Tento prísľub mu však dal Peter Žiga (Hlas), poverený predseda parlamentu, nie rezort kultúry, ktorý má jazykový zákon na starosti. Uniknutý návrh zákona by však napriek tomu sprísnil a pokutoval používanie maďarského jazyka. Návrh zatiaľ nebol predložený vláde, a teda sa ním nezaoberal ani parlament.

Gyimesi sa utrhol z reťaze, zatiaľ čo Maďarská aliancia len tíško kňučí 

Aféra okolo návrhu zmeny jazykového zákona poukázala aj na to, že György Gyimesi, ktorý sa snaží presadiť ako silná osobnosť maďarskej politiky na Slovensku, sa čoraz viac pozicionuje mimo strany Maďarskej aliancie. Pripomeňme, že na jar 2023 ho strana zaradila na svoju kandidátku do parlamentných volieb, čo viedlo k rozhodnutiu vedenia platformy Most-Híd vystúpiť z aliancie. Po tom, čo strana v týchto voľbách neuspela, bol Gyimesi zvolený za podpredsedu strany. V novom vedení strany pod vedením Lászlóa Gubíka však už miesto nezískal.

Súčasne sa pôvodne politik z OĽaNO začal usilovať o priazeň súčasnej vládnej koalície. Bol prítomný vo volebnej centrále Petra Pellegriniho v čase, keď bolo jasné, že líder Hlasu vyhral prezidentské voľby, a nadviazal dobré vzťahy aj s ministrom vnútra Matúšom Šutajom Eštokom (Hlas), ako aj s ministrom životného prostredia Tomášom Tarabom, ktorý v roku 2020 kolaboroval aj s ĽSNS pod vedením Mariána Kotlebu. Taraba dokonca vymenoval Gyimesiho za svojho poradcu pre výstavbu kanalizácií.

Po vypuknutí kauzy okolo jazykového zákona sa Gyimesi spolu s Tarabom stretol s ministerkou kultúry Martinou Šimkovičovou. Po stretnutí Gyimesi tvrdil, že návrh zákona nie je pre Maďarov vôbec nebezpečný a že sa zameriava len na sankcionovanie anglických výrazov. Ako však bolo uvedené vyššie, ukázalo sa, že to tak nie je, a návrh by výrazne obmedzil používanie maďarského jazyka. Gyimesi napriek tomu zotrval na svojom postoji a naďalej podporoval vládu, čo miestami zdôvodňoval argumentmi, že uniknutý návrh nie je autentický. Následne sa potvrdilo, že dokument naozaj vypracovalo ministerstvo kultúry.

Gyimesi naďalej prostredníctvom sociálnych sietí zdieľa a propahuje odkazy vládnej koalície, predovšetkým Smeru, a často aj Hlasu, pričom útočí na opozíciu. Tieto vyjadrenia čoraz častejšie zverejňuje už len v slovenčine. Podľa zákulisných informácií je len otázkou času, kedy definitívne opustí Maďarskú alianciu.

Uplynulý rok sa na Slovensku uzavrel udalosťou, ktorá ako lakmusový papierik odhalila aktuálnu politickú situáciu maďarského verejného života. Dňa 9. decembra navštívil Komárno Péter Magyar, už spomínaný líder maďarskej opozície, ktorého strana Tisa bola v tom čase populárnejšia ako vládnuci Fidesz. Vyjadril radosť, že jeho diskusiu s Ľudovítom Ódorom nezakázali, a v krátkom rozhovore pre Parameter uviedol, že je otvorený rokovaniam s Maďarskou alianciou, no podľa neho stranu „príliš krátkou uzdou drží“ vláda Fideszu-KDNP. Na jeho slová ostro reagoval László Gubík, ktorý stojí pevne za maďarskou vládou, a kritizoval  nielen Pétera Magyara, ale aj Lajosa Ódora.