Výbušná situácia v spore o plyn

Ako sme už informovali, cez plynovod Bratstvo od 1. januára nepreteká ruský plyn cez Ukrajinu na Slovensko. Premiér Robert Fico (Smer) v reakcii na to hrozí Ukrajine odvetnými opatreniami a obviňuje ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. Slovenská vláda záležitosť presúva na európsku pôdu, no ukrajinská vláda zatiaľ neustupuje, pričom Zelenskyj ostro kritizoval slovenského premiéra. Z prípadu sa stáva medzinárodná diplomatická partia. Medzitým táto kauza vyvolala aj vnútropolitické napätie na Slovensku – v piatok večer sa uskutočnil protest, na ktorom organizátori vyjadrili nesúhlas s tým, že podľa nich premiér posúva Slovensko z euroatlantického prostredia do sféry vplyvu Ruska. Rovnako v piatok opoziční poslanci predvolali Fica pred parlamentný výbor pre európske záležitosti, aby vysvetlil svoje kroky, vrátane nedávnej návštevy Moskvy a stretnutia s Vladimírom Putinom. Medzitým je však domáce zásobovanie plynom zabezpečené, a nehrozí jeho nedostatok.

Čo sa udialo doteraz?

Neoficiálne už niekoľko rokov a formálne od minulého leta bolo známe, že ukrajinská spoločnosť Naftogaz a ruský Gazprom Export neobnovia zmluvu o tranzite plynu. Dôvody tohto rozhodnutia si priblížime neskôr. Téma prepravy plynu cez plynovod Bratstvo, ktorý vedie z Ruska cez Ukrajinu a Slovensko do Česka a Rakúska, sa objavila už na summite EÚ zvolanom na 19. december minulého roka. Na zasadnutie Európskej rady bol pozvaný aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Podľa Roberta Fica na stretnutí ukrajinský líder oznámil, že prepravu plynu cez daný plynovod v žiadnej forme nepovolí.

Preto je dôležitý samotný kontext, lebo Ficov štvrtý kabinet, konkrétne ministerka hospodárstva Denisa Saková (Hlas) a samotný premiér, sa pred vypršaním ukrajinsko-ruskej zmluvy o tranzite snažili nájsť riešenie, ako prepravovať plyn cez Ukrajinu pod inou formou než ako „ruský plyn“. Navrhovali sa dve možnosti. Prvou alternatívou by bolo, že slovenské firmy by kúpili plyn priamo na území Ruska a prepravovali by ho ako „slovenský“ plyn. Ale objavil sa aj variant, že Azerbajdžan by fungoval ako sprostredkovateľ – kúpil by plyn od Ruska a následne ho predal západným, vrátane slovenských spoločností. V oboch prípadoch by plyn oficiálne nebol označený ako ruský, hoci by reálne pochádzal z ruských zdrojov.

Pred decembrovým summitom EÚ boli podľa neoficiálnych informácií obe tieto riešenia prijateľné aj pre ukrajinskú stranu. Robert Fico na parlamentnom vypočúvaní a v nedeľnej relácii TA3 uviedol, že s ukrajinským premiérom Denysom Šmyhaľom na týchto návrhoch dosiahol predbežnú dohodu. Situácia sa však dramaticky zmenila na bruselskom stretnutí, kde Zelenskyj kategoricky odmietol akúkoľvek formu prepravy plynu.
Fico tento krok okamžite ostro kritizoval, pretože Slovensko podľa neho prichádza o stovky miliónov eur z tranzitu plynu. Zelenskyj na oplátku navrhol kompenzovať Slovensko z výnosov zo zmrazeného ruského majetku, čo Fico odmietol a interpretoval ako pokus o úplatok. Ukrajinská strana následne obvinila Fica, že sa snaží vyhovieť Rusku tým, že otvára „druhý energetický front“ voči Kyjevu zo západného smeru.

Len niekoľko dní po bruselskom rokovaní, 22. decembra, Robert Fico vycestoval do Moskvy, kde sa stretol s ruským prezidentom Vladimírom Putinom. Podľa vlastných slov tam rokoval s Putinom predovšetkým o možnosti uzavretia prímeria na Ukrajine, o uskutočnení mierových rokovaní medzi stranami na Slovensku a o tranzite ruského plynu cez Ukrajinu.

Následne Fico 27. decembra v jednom zverejnenom videu vyhlásil, že ak sa tranzit plynu neobnoví, Slovensko môže voči Ukrajine zaviesť odvetné opatrenia. Tento postoj neskôr opakovane potvrdil a spresnil, že si bude uplatňovať aj nárok na kompenzáciu za ušlé príjmy z tranzitu.

Fico tvrdí, že v prípade, ak sa tranzit plynu neobnoví, Slovensko zastaví poskytovanie humanitárnej pomoci Ukrajine. Malo by ísť o mechanizmy na odstraňovanie mín a trosiek, o ktorých darovaní nedávno rozhodla vláda. Dodal však, že tento krok má skôr symbolický charakter.

Ako druhé opatrenie uviedol výrazné zníženie alebo úplné zrušenie štátnej podpory pre ukrajinských utečencov na Slovensku. Doposiaľ štát prispieval na ubytovanie osôb utekajúcich pred vojnou počas 120 dní sumou 3 eurá na deň. Podľa nedávneho rozhodnutia vlády sa však tento príspevok sa aj tak od 1. marca zníži na 60 dní.

Tretím opatrením by bolo obmedzenie dodávok elektrickej energie do Ukrajiny. Ide o tzv. „krízové“ dodávky, ktoré Ukrajina využíva v prípade, ak na jej území dôjde k veľkým výpadkom elektriny, napríklad v dôsledku ruských útokov. Fico tvrdí, že Slovensko je schopné do 30 minút tieto výpadky nahradiť, avšak v budúcnosti by ich odmietlo poskytovať.

Ako štvrté odvetné opatrenie spomenul možnosť vetovania finančnej pomoci Ukrajine na úrovni Európskej rady (ER). Konkrétne by išlo o blokovanie finančného balíka vo výške 50 miliárd eur, ktorý je určený pre Kijev.

Fico tvrdí, že na väčšinu opatrení nepotrebuje podporu svojich koaličných partnerov, teda strany Hlas a SNS. V Európskej rade (ER) môže sám rozhodnúť o tom, či bude vetovať alebo nie. Rovnako má možnosť zastaviť dodávky elektrickej energie a humanitárnu pomoc, keďže dotknuté inštitúcie vedú nominanti strany Smer.

Jediným opatrením, na ktoré by potreboval podporu celej koalície, je zrušenie podpory pre ukrajinských utečencov, pretože na tento krok je potrebné schválenie parlamentom.

Kyjev sa spočiatku snažil nereagovať na vyhrážky slovenského premiéra. Ukrajinská vláda však odmietla účasť na stretnutí, ktoré sa malo konať 6. januára na úrovni EÚ a na ktorom sa mali zúčastniť zástupcovia slovenskej vlády a Európskej komisie (EK). Z EK mali byť prítomní komisár pre energetiku Dan Jørgensen a slovenskí predstavitelia, vrátane Roberta Fica a ministerky hospodárstva Denisy Sakovej (Hlas). Stretnutie sa napokon uskutočnilo minulý štvrtok, 9. januára, hoci bez účasti ukrajinskej strany. Na rokovaní však vznikla iniciatíva vytvoriť pracovnú skupinu, do ktorej by členov delegovali Slovensko, Európska komisia a Ukrajina. Doteraz sa však zdá, že ukrajinská strana sa k tejto iniciatíve formálne nepridala.

Slovenský premiér minulý štvrtok vyhlásil, že ak pracovná skupina nebude schopná v priebehu niekoľkých dní dosiahnuť výsledky, budú zavedené odvetné opatrenia. Medzitým však Ditte Juul Jørgensen, generálna riaditeľka generálneho riaditeľstva pre energetiku Európskej komisie, zaslala list ukrajinskému ministrovi energetiky Hermanovi Haluščenkovi, ako aj ministerke hospodárstva Denise Sakovej. Podľa uniknutého obsahu listu Jørgensen pripomína slovenskej strane, že aj Bratislava podpísala dohodu EÚ o postupnom ukončení nákupu fosílnych palív z Ruska do roku 2027. Dodáva, že snahy o pokračovanie nákupu ruského plynu sú v rozpore s duchom tejto dohody a zároveň nechávajú otvorený priestor na možné manipulácie dotknutých krajín prostredníctvom tranzitu plynu.

V nedeľu podvečer prezident Volodymyr Zelenskyj nečakane ostro kritizoval Roberta Fica. „Teší ma, že predseda vlády Robert Fico sa už vrátil z dovolenky v luxusnom hoteli vo Vietname a nachádza sa v Bratislave. Evidentne nie je v ľahkej situácii – namiesto užívania si luxusu musí pracovať na náprave svojich chýb,“ uviedol ukrajinský prezident vo svojom príspevku v slovenčine na sociálnej sieti X.

Zelenskyj tvrdí, že Fico urobil chybu, keď veril, že dohody uzavreté v zákulisí s Moskvou budú fungovať donekonečna, a obvinil slovenského premiéra z aktuálnej situácie. Píše, že Ukrajina ponúkla Slovensku pomoc pri adaptácii na obdobie po zastavení dodávok ruského plynu, ale „sám Fico ju arogantne odmietol“. Dodáva, že predseda slovenskej vlády sa teraz snaží obviňovať iných pomocou lží.

Ukrajinský prezident ďalej uvádza, že Fico spravil chybu, keď sa nespoliehal na zdravý rozum, jednotnú Európu a svoju krajinu, ale namiesto toho sa zameral na Moskvu. „Od začiatku to bola prehratá stávka,“ konštatuje Zelenskyj. Zároveň vyjadruje nádej, že energetické diverzifikačné snahy Európskej komisie a cieľ nového amerického prezidenta Donalda Trumpa zvýšiť dodávky skvapalneného zemného plynu (LNG) do Európy, vyvážia nekonzistentnosť niektorých európskych lídrov.

Na vyhlásenie ukrajinského prezidenta zareagoval aj predseda koaličnej strany Hlas a minister vnútra Matúš Šutaj Eštok. Podľa neho by sa Zelenskyj mal sústrediť na mier, a nie na útoky na svojich susedov.

Vnútropolitické dopady

Fico tvrdí, že zastavenie tranzitu cez plynovod Bratstvo spôsobilo celej Európskej únii stratu vo výške 70 miliárd eur a Slovensku výpadok tranzitných poplatkov vo výške 500 miliónov eur. Nie je však jasné, na základe akých výpočtov premiér dospel k týmto číslam. Predseda opozičnej strany SaS Branislav Gröhling kritizoval Fica za to, že podľa neho odmietol kompenzačnú ponuku Ukrajiny na príkaz Vladimíra Putina. Premiéra v piatok 10. januára predvolal aj parlamentný výbor pre európske záležitosti.

Fico tam zopakoval svoj názor, že za zastavenie plynových dodávok nesie zodpovednosť Volodymyr Zelenskyj. Pripomenul, že ukrajinský prezident odmietol všetky riešenia, ktoré by umožnili tranzit plynu. Opoziční poslanci, medzi nimi aj Beata Jurík (Progresívne Slovensko), však tvrdili, že za zastavenie dodávok je zodpovedné Rusko. Podľa nich by problém s dodávkami plynu nevznikol, keby Rusko nenapadlo Ukrajinu. V ich výklade nesie za súčasnú situáciu zodpovednosť Moskva. Michal Šimečka, predseda Progresívneho Slovenska, dokonca obvinil Fica z toho, že nereprezentuje záujmy slovenských občanov, ale „imperialistickej mocnosti“.

V sobotu 11. januára sa však slovenský prezident Peter Pellegrini postavil na Ficovu stranu. Prezident, ktorý je zároveň zakladateľom koaličného Hlasu, v relácii verejnoprávnej televízie uviedol, že kontroverzie okolo Ficovej návštevy v Moskve považuje za hysterické reakcie. Pellegrini zdôraznil, že krajina čelí vážnym problémom s dodávkami plynu, a preto považuje za legitímne, že Fico rokoval v Moskve o lacnom a dostupnom plyne. Prezident tiež uviedol, že sa nechystá na návštevu Kyjeva, minimálne nie dovtedy, kým nebudú zrušené obmedzenia na prepravu rôznych druhov energetických zdrojov.

Kyjev, Moskva a plynový kohútik, a tiež ropa

Pokiaľ ide o koreň celého problému, teda zastavenie tranzitu plynu cez Ukrajinu, stojí za to položiť si otázku, prečo k tomu vôbec došlo. V médiách sa najčastejšie píše, že ukrajinská strana nepredĺžila zmluvu o tranzite ruského plynu, uzatvorenú ešte v roku 2019, teda pred vojnou, pretože nechcela, aby Putin financoval svoju dobyvačnú vojnu proti Ukrajine z príjmov za predaj energetických surovín. Je však potrebné poznamenať, že zastavením tranzitu Ukrajina rovnako prichádza o ročné príjmy z tranzitných poplatkov vo výške 0,8 až 1 miliardy eur. Navyše ropa, ktorá prechádza cez Ukrajinu ropovodom Družba, sa už dnes prepravuje tiež na základe podobného modelu, aký sa snažili zaviesť aj pri plyne. Spoločnosť MOL totiž kúpi ropu ešte predtým, ako cez potrubie vstúpi na ukrajinské územie, a cez krajinu ju preváža ako svoj vlastný tovar.

Podľa analýzy portálu valaszonline.hu o tranzite plynu rokovania až do decembra prebiehali úspešne, no nakoniec sa nič nepodpísalo. Portál z viacerých zdrojov zistil, že hlavný dôvod mohol byť v tom, že Rusko chcelo umelo zvýšiť cenu plynu šírením strachu z jeho nedostatku. Iní odborníci sa domnievajú, že ukrajinské a ruské štátne spoločnosti plynovodov sa mali aspoň dohodnúť na tom, ako si budú vzájomne overovať objemy tranzitného plynu na oboch stranách hranice, ale na to neexistovala politická vôľa.

V tejto súvislosti sa môže javiť ako kľúčový rozhovor zverejnený 9. januára v Denníku N, v ktorom bývalý ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba prakticky priznáva, že rozhodnutie zastaviť tranzit plynu prijala ukrajinská strana. Novinár sa ho pýtal, prečo Ukrajina práve teraz rozhodla o zastavení tranzitu plynu. „Bolo to rozhodnutie, ktoré sme museli prijať v záujme strategickej bezpečnosti Európy a na vytvorenie zdravého trhu s energiou,“ odpovedal Kuleba.

Podľa odborníkov, ktorí sa vyjadrili pre náš portál, je minimálne otázne, čo mohlo stáť za ukrajinským rozhodnutím. Podľa jednej interpretácie bolo ukončenie tranzitu plynu Ukrajinou predzvesťou toho, že 10. januára, teda v piatok, odchádzajúca administratíva Joea Bidena v USA oznámila mimoriadne prísne nové sankcie voči Rusku. Tieto opatrenia obmedzujú ruských producentov ropy, 183 lodí, ktoré tvoria flotilu na prepravu energetických surovín po mori, blokujú dva ruské terminály na skvapalnený zemný plyn (LNG) a zavádzajú ďalšie sankcie na osoby a organizácie.

Vážne obmedzenia uvalené na energetický sektor a zastavenie tranzitu plynu cez Ukrajinu logicky vyvolávajú otázku, či toto zastavenie ohrozuje aj ropovod Družba. Prezident Peter Pellegrini totiž 11. januára, teda v sobotu, hovoril o reálnom riziku, že by sa tranzit mohol zastaviť aj cez tento ropovod. Bývalý ukrajinský prezident Petro Porošenko totiž predložil do ukrajinského parlamentu návrh zákona, ktorý by zakázal akýkoľvek tranzit ruských energetických surovín cez Ukrajinu.

Bývalý prezident Ukrajiny argumentuje, že týmto krokom by mohli každoročne spôsobiť ruskému rozpočtu výpadok vo výške 13 miliárd dolárov, čo by znamenalo menej financií pre Moskvu na vedenie vojny proti Ukrajine. Podľa neoficiálnych informácií však za týmto návrhom stojí fakt, že Bratislava, a takisto aj Budapešť, adresovali Kyjevu výhražné odkazy. Zastavenie ropovodu Družba by sa v podstate týkalo výlučne ropného koncernu MOL a jeho rafinérie Slovnaft. Rafinéria pri Bratislave stále spracováva totiž 70 % ruskej surovej ropy.