3

Archívny záber
V Dunajskej Strede je už desaťročia problémom, že plaváreň pri Strednej odbornej škole rozvoja vidieka a Športovom gymnáziu (Spoločná správa škôl) nie je nepretržite otvorená pre verejnosť. Šport Klub DS, ktorý sa venuje plavcom z okolia, sa kvôli tomu obrátil na samosprávny kraj, ako zriaďovateľa školy a spustil aj petíciu za jej nepretržitú prevádzku. Riaditeľ školy László Szabó na tieto podnety reagoval tým, že plaváreň môže byť otvorená desať mesiacov v roku len v prípade, že na jej prevádzku dostane dostatok finančných prostriedkov.
Pôvodne sa aj tento rok plánovalo otvorenie plavárne v marci, avšak na pokyn vedenia kraja bola pre verejnosť sprístupnená už od 3. februára. V praxi to znamená až 4. februára, keďže na rozdiel od doterajšej praxe nebude otvorená každý deň od 16:00 do 20:00, ale len v utorok a vo štvrtok.
Plaváreň sa zvyčajne neotvára na začiatku školského roka, ale až s príchodom vykurovacej sezóny v polovici októbra. Počas vianočných sviatkov sa zatvára a znovu sa otvára až po jarných prázdninách, teda od marca. Počas vyučovania ju pravidelne využívajú žiaci základných a stredných škôl na plavecké kurzy a tréningy.
Kvôli obmedzenej otváracej dobe pre verejnosť vyjadrila svoj nesúhlas aj vedúca klubu Sport Klub DS Andrea Pokorná.
„Radi by sme tam boli každý deň, mám aspoň 50 hodín týždenne. Chcela som viac, ale to mi už riaditeľ neumožnil,“ odpovedala na našu otázku. Dodala, že keď túto tému otvorí u riaditeľa, zvyčajne dostane odpoveď, že nie sú finančné prostriedky na nepretržitú prevádzku plavárne pre verejnosť.
Približne 60-členný plavecký klub získal minulý rok 28 zlatých a 28 strieborných medailí, hoci, ako poznamenáva Andrea Pokorná, v Dunajskej Strede mohli trénovať len päť mesiacov.
Pred niekoľkými rokmi prešla plaváreň komplexnou rekonštrukciou, ktorá zahŕňala výmenu veľkých okien, modernizáciu technológie strojovne a mimoriadne zastaranej vzduchotechniky. Celkový rozpočet reknštrukcie, vrátane projektovej dokumentácie a stavebného dozoru, dosiahol 360-tisíc eur. Rekonštrukcia bola dokončená na jar 2020, avšak plaváreň sa kvôli vtedy prepuknutej pandémii až do marca 2022 nemohla otvoriť. Situácia sa však odvtedy stále nezmenila a tak plaváreň je otvorená v rovnakých mesiacoch ako predtým.
3

Záber bol zhotovený ešte počas prác v roku 2020 (Foto: András Á. Cséfalvay)
„Z krajského rozpočtu dostávame 90-tisíc eur na prevádzku plavárne, od štátu však už 15 rokov len 20-tisíc. Tieto sumy sú rovnaké ako pred renováciou, teda pred rokom 2020. Pozitívny vplyv rekonštrukcie však pohltil prudký nárast cien energií,“ reagoval riaditeľ Szabó László. „V roku 2023, keď ceny energií dramaticky vzrástli, škola zaplatila len za kúrenie, teda za plyn, 530-tisíc eur. Na elektrinu bolo potrebných ďalších 180-tisíc eur.“
Vysvetlil, že suma určená krajom na údržbu prichádza do rozpočtu školy a nemôže si dovoliť ju prekročiť, pretože by sa mohlo stať, že do novembra by sa inštitúcia stala platobne neschopnou. „Máme potrebné meracie prístroje – elektromery, plynomery, merače tepla, na základe ktorých prepočítavame náklady na prevádzku a podľa toho rozdeľujeme pridelené finančné prostriedky,“ zdôraznil.
Ako povedal, v septembri neotvárajú, pretože by tým predbehli vykurovaciu sezónu, a v januári a februári zvyčajne nie sú plavecké kurzy kvôli lyžiarskym kurzom. Okrem toho sú začiatkom roka výdavky na energie vysoké a práve vtedy sa ukáže, koľko finančných prostriedkov dostanú na prevádzku v danom roku.
Treba tiež vedieť, že pred každým otvorením sa voda v bazéne ohrieva dva týždne.
„Zo 14 stupňov približne na 28. Teplota vzduchu v plavárni musí byť o ďalšie dva stupne vyššia, a objem vzduchu je obrovský. V triedach udržiavame teplotu 21 stupňov, zatiaľ čo v plavárni musí byť 29-30 stupňov,“ vysvetlil riaditeľ.
„Ak mi povedia, aby som otvoril od januára, tak požiadam o peniaze. Ak dostanem prísľub, že pokryjú deficit, tak otvorím. Dlhé roky však dostávame rovnakú sumu, z ministerstva už 15 rokov, ale kde sme dnes v porovnaní s vtedajšími cenami alebo mzdami,“ dodal.
3

Foto: Parameter
Podľa jeho slov začali spolupracovať s plaveckým klubom vedeným Andreou Pokornou pred piatimi rokmi. „Dohodli sme sa, že si môžu prenajať dráhu, čo je pre nich finančne výhodnejšie, ako keby si prenajali celú plaváreň. Keď poobede neboli hodiny, umožnil som im prenájom už od druhej, pričom to zahŕňalo aj hodiny vyhradené pre verejnosť,“ vysvetlil riaditeľ.
„Toto je však školský bazén, nie mestský. Jeho primárnym cieľom je zabezpečiť možnosť plávania pre stredoškolákov a základné školy. To aj využívame – od októbra a potom od začiatku marca až do konca júna je každý týždeň rozdelený,” uviedol.
Podľa jeho slov je tiež dôležité vedieť, že hoci kapacita bazéna je 40 osôb, technológia je schopná udržať vodu čistú pri tomto počte ľudí bez toho, aby sa zazelenala. Keď je však bazén otvorený pre verejnosť a plávanie nie je organizované, nie je reálne, aby v ňom naraz bolo toľko ľudí, pretože na jednotlivých plaveckých dráhach môže súčasne plávať len niekoľko osôb.
„Takto však v bazéne môže byť naraz oveľa menej ľudí, ako by bolo potrebné na pokrytie nákladov zo vstupného a permanentiek. Ceny nemôžeme ani drasticky zvýšiť, pretože ak by sme to urobili, ľudia by prestali chodiť a musel by som bazén zatvoriť,” vyjadril sa.
Financovanie prevádzky bazéna predstavuje dlhodobý problém, pričom jeho koreň podľa Szabóa Lászlóa spočíva v zavedení normatívneho financovania v roku 2004. „Štátni predstavitelia totiž zabudli na školy, pri ktorých fungujú napríklad bazény, jazdiarne, skleníky alebo podobné zariadenia. Dva roky nedostával kraj peniaze na bazén, a preto bol zatvorený,” pripomenul. Ak vezmeme do úvahy len hodiny vyhradené pre verejnosť, podľa riaditeľa minulý rok tento čas vytvoril deficit vo výške 5 000 eur.
„V plavárni pracuje na plný úväzok jedna upratovačka, dvaja plavčíci a počas hodín pre verejnosť je potrebné prevádzkovať aj pokladňu. Okrem toho do nákladov započítavame energiu, údržbu a chemikálie. Keď to všetko spočítame, vychádza nám, že nemôžeme prevádzkovať plaváreň desať mesiacov – počas letných prázdnin by sme sa aj tak nemohli konkurovať termálnemu kúpalisku. Čísla nepustia a, žiaľ, na desať mesiacov nedostávame financie,“ upozornil.
Dodal, že teraz bude plaváreň pre verejnosť otvorená dva dni popoludní až do večera, zvyšné tri dni ponúkol plaveckému klubu, ktorý môže v týchto dňoch využívať celý bazén.
Podľa jeho slov sú denné náklady na prevádzku plavárne 600 eur, z toho 500 eur tvorí výdavok na energie, zvyšná suma pokrýva mzdy spomínaných zamestnancov. Podľa ich odhadov by na desaťmesačnú prevádzku potrebovali 140 – 150 tisíc eur.
V nedávnej dobe bola spustená online petícia, ktorej iniciátori sa snažia dosiahnuť, aby bola plaváreň – s výnimkou letných prázdnin – otvorená pre verejnosť od šiestej ráno do ôsmej večer. Ak by však na financovanie takéhoto rozšíreného režimu neboli dostatočné prostriedky, žiadajú, aby sa do konca apríla uskutočnilo rokovanie so zástupcami samosprávy, športových klubov, škôl a verejnosti o možnostiach prevádzky, aby od nasledujúceho školského roka mohla byť plaváreň v uvedenom čase prístupná všetkým. Petíciu doteraz podpísalo takmer 300 ľudí.
Riaditeľ plavárne Szabó László na to reagoval s tým, že ak by niekto chcel využívať plaváreň v ranných hodinách medzi šiestou a pol ôsmou, môže mu to umožniť. Zároveň však zopakoval, že počas vyučovania musí byť bazén k dispozícii žiakom, pretože vtedy prebiehajú plavecké kurzy základných škôl a tréningy stredoškolákov.