Terézia Gyönyörová: To nie je vražda, len ublíženie na zdraví

Redakcia Parametru získala prístup k mimoriadnemu opravnému prostriedku Terézie Gyönyörovej, na základe ktorého môže opäť žiť ako slobodný človek – aspoň dovtedy, kým súd neodstráni právne pochybenia obsiahnuté v predchádzajúcom rozsudku. Z podania, ktoré viedlo k jej prepusteniu, vyberáme konkrétne námietky, na základe ktorých Najvyšší súd zrušil rozsudok vydaný proti Terézii Gyönyörovej v roku 2022.

Najzaujímavejšou časťou podania je skutočnosť, že hoci obžalovaná naďalej popiera svoju vinu, používa argumentáciu, ktorá predpokladá, že k otrávam skutočne došlo.

Jedom bol atropín.

Začnime najdôležitejším dôkazom – kávou, o ktorej predchádzajúca znalecká analýza preukázala, že obsahovala jed atropín. Počas policajného vyšetrovania sa nikdy nenašiel iný materiálny dôkaz potvrdzujúci vinu Terézie Gyönyörovej, avšak orgány činné v trestnom konaní zhromaždili množstvo nepriamej dôkazovej dokumentácie, ktorá naznačovala jej vinu. Sudca, ktorý v roku 2022 vyniesol rozsudok, vtedy vyhlásil, že káva ako dôkaz nie je až taká dôležitá, pretože vinu obžalovanej možno dokázať aj bez nej.

Senát, ktorý preskúmaval mimoriadny opravný prostriedok, mal však iný názor. Najvyšší súd 29. januára 2025 vo svojom stanovisku týkajúcom sa kávy uviedol:

„Naďalej zostáva otázne, či bola káva obsahujúca atropín zabezpečená v súlade so zákonnými postupmi. To je pritom podstatné, pretože daná káva je jediným dôkazom, na základe ktorého mohlo vzniknúť podozrenie z otravy atropínom.“

Na objasnenie stanoviska súdu si pripomeňme, ako sa v roku 2015 začalo vyšetrovanie proti podozrivej a akým spôsobom sa sporná vzorka kávy dostala do rúk orgánov činných v trestnom konaní.

• Vo februári 2015 museli hospitalizovať dve blízke známe Terézie Gyönyörovej, ktorým dlhovala desiatky tisíc eur. Obe ženy sa dostali do život ohrozujúceho stavu po tom, čo v jej spoločnosti konzumovali kávu alebo čaj. Lekári v nemocniciach v Šahách a Leviciach neskúmali, či mohli byť otrávené, a obe ženy liečili s podozrením na mozgovú príhodu, čo sa však neskôr nepotvrdilo. Počas hospitalizácie sa im nepodarilo zistiť, čo mohlo spôsobiť závažné príznaky, ktoré pripomínali krvácanie do mozgu.
• V apríli 2015 sa spomínané dve ženy opäť ocitli v život ohrozujúcom stave v nemocnici, opäť bezprostredne po tom, čo sa s Gyönyörovou stretli kvôli rokovaniu o splatení jej dlhu, pričom v jej spoločnosti konzumovali kávu alebo čaj. Obe poškodené boli následne hospitalizované v tej istej izbe v levickej nemocnici, kde sa navzájom spoznali. O niekoľko dní neskôr sa do kritického stavu dostala aj tretia priateľka Terézie Gyönyörovej po tom, čo s ňou vypila kávu. V tom čase jej Terézia taktiež dlhovala desiatky tisíc eur. Tretia poškodená bola hospitalizovaná v nemocnici v Šahách s rovnakými príznakmi, aké predtým zaznamenali aj u dvoch ďalších žien.
• Istý psychiater zo Šiah, ktorý poznal všetky tri poškodené, ich zvolal na spoločné stretnutie. Tieto tri ženy sa do toho momentu už päťkrát ocitli v život ohrozujúcom stave, pričom lekári, ktorí ich liečili, ani v jednom prípade nevedeli stanoviť presnú diagnózu. Počas stretnutia si psychiater a tri ženy uvedomili, že Terézia Gyönyörová im všetkým dlhovala peniaze a že ich mohla úmyselne otráviť.
• Jedna z obetí predpokladaných otráv, notárka zo Šiah, ktorej Gyönyörová v tom čase dlhovala minimálne dvadsaťtisíc eur, sa rozhodla konať na vlastnú päsť. V súvislosti s nevyriešenými finančnými záležitosťami pozvala Gyönyörovú na stretnutie do svojej notárskej kancelárie, kde jej sekretárka pripravila kávu pre všetkých prítomných. Následne nechali Gyönyörovú na pár minút osamote v kancelárii – aby mala príležitosť, ak by sa pokúsila otráviť kávu notárky. Keď notárka neskôr odmietla vypiť svoju kávu, situácia sa vyhrotila, no sekretárke sa podľa pôvodného plánu podarilo naliať tekutinu do uzatvárateľného hrnčeka.
• Kávu, ktorá mohla byť otrávená odniesol manžel notárky na druhý deň na políciu a podal trestné oznámenie v súvislosti s predpokladanými otravami. Manžel notárky, ktorý bol zhpdpu okolností aj advokátom, zároveň informoval orgány činné v trestnom konaní o tom, že tri spomínané ženy boli v minulosti už najmenej päťkrát hospitalizované po tom, čo pili kávu alebo čaj v spoločnosti Gyönyörovej, ktorá im dohromady dlhovala minimálne 80-tisíc eur.
• Polícia poslala kávu na expertízne vyšetrenie, pričom štátne laboratórium po troch mesiacoch v ňej identifikovalo jed atropín, ktorý sa dá extrahovať aj z bežných burín. Laboratórium však – pre nedostatok vybavenia – nedokázalo určiť koncentráciu jedu ani to, či atropín pochádzal z prírodného alebo lekárskeho zdroja. Vzorka kávy sa pri laboratórnych testoch spotrebovala, a preto už nemohla byť podrobená ďalšiemu skúmaniu

Obžalovaná počas celého súdneho procesu tvrdila, že spomínaná káva nie je zákonne získaný dôkaz, keďže ju zabezpečili poškodené osoby a skúmaný materiál bol takmer celý deň v ich vlastníctve. Gyönyörová sa vo svojej obhajobe o káve vyjadrila nasledovne:

„Nie je jasné, ako s kávou manipulovali, ani to, prečo poškodená notárka nekonala v súlade so zákonom, ak sa domnievala, že do jej kávy môže byť pridaná nejaká látka. Sama sa rozhodla hrať na policajtku, čím sama znemožnila možnosť dokázať, že som niečo dala do jej šálky. Samozrejme, ak by som tam vôbec niečo dala.“

Presné okolnosti získania kávy nehovoria v prospech neviny Terézie  Gyönyörovej – svedkovia totiž uviedli, že veľmi nervóznela, keď sa ukázalo, že notárka nechce kávu vypiť, a následne sama predstierala nevoľnosť. Tieto udalosti naznačujú, že mohla skutočne pridať jed do nápoja poškodenej, avšak nič to nemení na fakte, že získanie dôkazu nebolo v súlade so zákonom. Navyše, otrava atropínom bola dodatočne, za účasti súdnych lekárov, potvrdená práve na základe tohto dôkazu.

Samozrejme, to neznamená, že obete neboli otrávené atropínom, avšak zdá sa, že bez tohto dôkazu súd nemôže so stopercentnou istotou konštatovať, že vražednou zbraňou bol práve jed atropín.

Gyönyörová vo svojom podaní kladie aj otázku, ktorá sa v tejto situácii vynára u každého nezainteresovaného človeka. Presnejšie povedané, nekladie otázku priamo, ale nahlas sa zamýšľa nad tým, prečo v kancelárii neumiestnili skrytú kameru, aby mohli zaznamenať, čo robí v čase, keď ju tam na pár minút nechali samú.

„V záujme toho, aby na mňa našili tento skutok, poškodená mala možnosť napríklad vyhotoviť videozáznam celej situácie, počas ktorej zaistila šálku kávy. Ak sa poškodená domnievala, že som niečo pridala do jej kávy, mohla privolať políciu, ktorá by kávu mohla zaistiť zákonným spôsobom.“

Okrem toho Gyönyörová považuje za závažnú procesnú chybu aj to, že prípad, keď notárka „zaistila“ kávu, nie je uvedený v pôvodnej obžalobe. Podľa obvinenej, ak išlo o pokus o otravu, mala byť aj za tento prípad vznesená obžaloba.

Vyhlasuje sa za nevinnú, no pritom argumentuje tak, akoby bola vinná.

V mimoriadnom podaní Terézie Gyönyörovej figuruje ešte jedna sťažnosť, ktorú senát Najvyššieho súdu pre mimoriadne prekúmanie a veci verejné považoval za opodstatnenú. Jej podstata sa dá zhrnúť jednoducho: rozsudok z roku 2022 vôbec jednoznačne nehovorí, že obvinená použila jed s cieľom spôsobiť smrť. Vo svojej sťažnosti Gyönyörová konkrétne uvádza:

„Na základe skutkového stavu a dôkazov nemožno dospieť k záveru, že atropín bol podaný s cieľom spôsobiť smrť. Zaoberal sa súd tým, že uvedená látka môže byť použitá aj so zámerom spôsobiť zdravotné poškodenie, alebo s úmyslom dočasne obmedziť postihnutú osobu v jej každodennom živote? Alebo možno so zámerom vyvolať určitý psychický stav u poškodenej osoby, v dôsledku ktorého by si nepamätala priebeh určitej udalosti? Zatiaľ čo ja som nikdy nikomu nepodala žiadnu látku, v rámci svojej obhajoby, aby ma nemohli nezákonne odsúdiť, som nútená poukázať na to, že skutkový stav nenaznačuje znaky vraždy, alebo úmyselného zabitia, ale môže niesť iba znaky ublíženia na zdraví.“

Terézia Gyönyörová vo svojom podaní prirovnáva otravy atropínom k situácii, keď niekto na diskotéke pridá do pohára obete nejakú omamnú látku. Podľa jej teórie ide o rovnaký prípad: otravy na diskotékach môžu tiež viesť k smrti, aj keď úmyslom takýchto útočníkov nie je spôsobiť smrť. Vo svojom súdnom podaní argumentovala nasledovne:

„Na porovnanie je potrebné zamyslieť sa nad tým, či osoba, ktorá pridá drogu do nápoja na diskotéke, vždy zamýšľa smrť obete. Predpokladajme, že takýto úmysel nemá, a sústreďme sa na to, či chcela obeti ublížiť, alebo vyvolať nejaký iný následok. Rovnako ako podanie atropínu, ktoré môže spôsobiť smrť, aj podanie akejkoľvek drogy (dokonca aj legálne dostupnej látky, ako je alkohol) môže viesť k úmrtiu. Ale to neznamená, že jej podanie musí vždy viesť k smrti. Na základe uvedeného teda ani na diskotéke nie je cieľom podania drogy do pohára nevyhnutne spôsobenie smrti, rovnako ako podanie atropínu nemusí viesť k úmrtiu. A to ani v prípade, ak v určitých okolnostiach môže dôjsť k úmrtiu v oboch prípadoch.“

Svojou úvahou sa snaží podložiť dve veci: po prvé, že vzhľadom na vlastnosti atropínu vôbec nie je jednoznačné, že sa snažila ohroziť život poškodených, a po druhé, že na základe skutkových podstát obvinení, bol atropín použitý – ak vôbec bol použitý – nanajvýš s cieľom krátkodobého poškodenia zdravia. Neustále pritom zdôrazňuje svoju nevinu a tvrdí, že obžaloba je podľa nej založená iba na domnienkach.

Napriek tomu, že súdni znalci z oblasti súdneho lekárstva počas predchádzajúceho trestného konania uviedli, že traja poškodení boli v priamom ohrození života, keď boli spolu päťkrát hospitalizovaní v dôsledku otravy, Gyönyörová tvrdí, že nešlo o pokus o vraždu, pretože obete neutrpeli vážne zdravotné následky. Vo svojom podaní argumentuje nasledovne:

„Žiadny z činov nespôsobil vážne poškodenie zdravia, čo znamená, že v rámci týchto skutkov došlo iba k ublíženiu na zdraví.“

Terézia Gyönyörová zároveň odhaľuje, prečo podľa nej nebola súdená len za ublíženie na zdraví. Domnieva sa, že to bolo výlučne kvôli tomu, že sa jej prípadom pred vznesením obžaloby intenzívne zaoberali médiá:

„Ešte pred prekvalifikovaním skutku na vraždu ma už médiá označovali za vrahyňu a travičku. Mám vážne podozrenie, že práve moja negatívna medializácia spôsobila právne neodôvodnenú zmenu právnej kvalifikácie, bez toho, aby čin napĺňal znaky trestného činu vraždy, alebo úmyselného zabitia.“

Na základe uvedeného je zrejmé, že hlavnou líniou obhajoby obžalovanej je spochybnenie pokusov o vraždu, no okrem toho napáda aj ďalší dôležitý detail. Aby sme to pochopili, je potrebné si objasniť, že trestný čin usmrtenia môže mať dve základné kvalifikácie:„bežné“ usmrtenie, ktoré je síce úmyselné, ale nie je vopred naplánované, alebo úmyselné usmrtenie (známe ako vražda), ktoré je vopred premyslené, vykonané nielen úmyselne, ale aj obzvlášť závažným spôsobom, teda s vopred uváženou pohnútkou.

Proti Terézii Gyönyörovej bolo v roku 2015 začaté trestné konanie pre podvod a ublíženie na zdraví s ľahšími následkami. Obete predpokladaných otráv sa vtedy márne obracali na prokuratúru so žiadosťou, aby prípad vyšetrovali aspoň ako ťažké ublíženie na zdraví, no ich sťažnosti boli neustále odmietané. Napriek tomu sa po ukončení policajného vyšetrovania v roku 2019 prokuratúra rozhodla, že trestné činy musia byť prekvalifikované na pokusy o usmrtenie, a koncom roka 2019 bola už vypracovaná konečná obžaloba na základe tejto novej právnej kvalifikácie. Následný trestný proces sa však začal s ďalšou zmenou kvalifikácie, keď bola obžaloba podaná za úmyselné usmrtenie s vopred uváženou pohnútkou.

Rozdiel medzi jednotlivými trestnými činmi je kľúčový, pretože sú tam príslušné rôzne súdy. “Bežné” zabitie v Slovenskej republike rieši vecne a miestne príslušný okresný súd podľa sídla spadajúceho pod krajské mesto. Keďže Šahy patra pod Nitriansky kraj, prípad Gyönyörovej pôvodne skončil na Okresnom súde v Nitre. V Nitre však vo februári 2020 rozhodli, že keďže dôkazy svedčia o plánovaných, vopred premyslených pokusoch o vraždu, spis musia postúpiť na Špecializovaný trestný súd – pretože na Slovensku má výlučne tento súd právomoc riešiť trestné činy s takouto právnou kvalifikáciou. Špecializovaný trestný súd vyniesol prvostupňový rozsudok 8. septembra 2021, pričom Teréziu Gyönyörovú uznal za vinnú a odsúdil ju na 25 rokov odňatia slobody.

Dôvod jej prepustenia na slobodu

Po tom, čo sa Gyönyörová v roku 2015 stala podozrivou, ani polícia, ani prokuratúra nenavrhla jej väzobné stíhanie. Bolo to najmä vďaka relatívne miernym obvineniam (ľahké ublíženie na zdraví, podvody), ktoré sa počas niekoľko rokov trvajúceho vyšetrovania neskôr sprísnili. V tom čase však podozrivá už neposkytla dôvod na vzatie do väzby – na to by museli existovať známky úteku, recidívy alebo ovplyvňovania svedkov. Hoci je pravda, že dvom poškodeným, ktoré boli obeťami pokusov o vraždu, napísala listy – v jednom sa snažila pôsobiť na city svojej priateľky, zatiaľ čo v druhom prípade už zaujala výhražný tón – orgány činné v trestnom konaní to nepovažovali za ovplyvňovanie svedkov a nikdy nenavrhli, aby Gyönyörová bola vzatá do väzby.

V prípadoch zabitia nie je vôbec bežné, aby sa podozriví mohli počas trestného konania brániť na slobode. Podozriví z takýchto závažných trestných činov sú zvyčajne umiestnení do väzby až do vyhlásenia rozsudku, a keď sú uznaní za vinných, sú z vyšetrovacej väzby presunutí do väzenia.

Terézia Gyönyörová, obvinená z desiatich podvodov a piatich úmyselných pokusov o vraždu spáchaných zo zištných pohnútok, však bola unikátnym prípadom, keďže až do ukončenia súdneho procesu žila na slobode. Do väzenia musela nastúpiť až po vyhlásení právoplatného rozsudku Najvyššieho súdu 8. novembra 2022.

Práve predchádzajúca absencia vyšetrovacej väzby bola dôvodom, prečo päťčlenný senát Najvyššieho súdu, ktorý prerokovával jej mimoriadny opravný prostriedok, nerozhodol o jej umiestnení do vyšetrovacej väzby po zrušení právoplatného rozsudku dňa 29. januára 2025. To bolo dôvodom, prečo mohla odísť z väzenia na slobodu – pričom už nebola vedená ako odsúdená osoba, ale opäť ako obžalovaná zo závažného trestného činu.

V tejto súvislosti hovorkyňa Najvyššieho súdu poskytla pre Parameter nasledovné vyhlásenie:
„Dôvody na uvalenie vyšetrovacej väzby neboli dané, keďže obžalovaná predtým nikdy nebola vo vyšetrovacej väzbe.“

Najvyšší súd dňa 29. januára 2025 nerozhodoval o tom, či je Terézia Gyönyörová vinná, alebo nevinná, ale o tom, či bol rozsudok, na základe ktorého bola predtým odsúdená na 25 rokov odňatia slobody, v súlade so zákonom. Ak senát rozhodujúci o mimoriadnom opravnom prostriedku dospeje k záveru, že v predchádzajúcom rozsudku došlo k pochybeniu, nemôže rozhodovať, ale má iba jedinú možnosť: zrušiť právoplatný rozsudok a vrátiť prípad na nové prerokovanie na úroveň, kde došlo k právnemu pochybeniu.

Čo bude nasledovať?

Keďže prípad otráv v Šaháchi bol vrátený na druhostupňové prejednanie, zatiaľ sa zdá, že celé dokazovanie nebude potrebné vykonať odznova. Možno bude stačiť iba technicky opraviť predchádzajúci rozsudok, a v takom prípade je možné, že Gyönyörová bude o niekoľko mesiacov opäť – právoplatne – odsúdená a vrátená do väzenia. Rovnako je však možné, že druhostupňový súd nebude schopný preukázať kvalifikáciu skutku, ako pokusu o úkladnú vraždu. V takom prípade by sa súdne konanie muselo začať odznova na Okresnom súde v Nitre, čo by znamenalo, že dosiahnutie právoplatného rozsudku by mohlo trvať ďalšie roky.

Senát Najvyššieho súdu, ktorý rozhodoval o mimoriadnom opravnom prostriedku, má od vyhlásenia rozhodnutia 30 dní na vypracovanie písomného rozsiahlejšieho odôvodnenia. Najneskôr teda 28. februára sa podrobnejšie ukáže, v čom rozsudok druhostupňového súdu porušil práva Gyönyörovej. Obvinená sa zatiaľ môže až do ďalšieho právoplatného rozsudku – alebo dovtedy, kým nedá dôvod na svoju väzbu – brániť na slobode.

Autor týchto riadkov v roku 2024 vydal knihu pod názvom „Halálgyönyör“ (Travička Tereza), ktorá sa zaoberá pozadím sériových otráv v Šahách, vážnymi pochybeniami policajného vyšetrovania a ďalšími možnými obeťami Terézie Gyönyörovej, ktoré neboli predmetom spomínaného trestného konania.