4

Fotografie: András Á. Cséfalvay – pre viac obrázkov kliknite na fotografiu!
V utorok sa v Komárne všetko točilo okolo Móra Jókaiho, ktorý sa narodil presne pred dvesto rokmi, 18. februára 1825, – sledovali sme všetky udalosti celodenného spomienkového programu.
Utorňajšia spomienková slávnosť sa uskutočnila v réžii mesta Komárno, Jókaiho všobecnovzdelávacieho a múzejného združenia a Reformovanej kresťanskej cirkvi v Komárne. Program sa začal na mieste Jókaiho rodného domu na ulici Biskupa Királya, kde prítomných privítal primátor Komárna, Béla Keszegh. Vo svojom príhovore zdôraznil, že sa nachádzame na začiatku Jókaiho pamätného roka a „narodeninovej oslavy“, keďže počas roka sa v meste uskutoční viacero spomienkových podujatí a akcií spojených s týmto významným spisovateľom.
Primátor poznamenal, že hoci dom, v ktorom sa spisovateľ narodil, už dávno nestojí, Jókai bol vždy veľkým labužníkom, takže by mu pravdepodobne neprekážalo, že dnes na jeho mieste stojí reštaurácia.
Prihovoriac sa mladým, zdôraznil, že hoci si pri Jókaiho mene mnohí najskôr spomenú na povinné čítanie, v skutočnosti ide o spisovateľa svetového formátu, ktorý je uznávaný po celom svete a na ktorého môžeme byť právom hrdí.
„Má nespočetné množstvo dobrodružstiev a príbehov, ktoré možno občas pôsobia trochu rozvláčne či zdĺhavo, no v dnešnej uponáhľanej dobe vôbec nie je na škodu, ak nám Jókai pomôže trochu spomaliť. Občas nám pripomenie, že stojí za to venovať pozornosť detailom a nájsť postavy, ktoré nám ukazujú smer a na ktoré môžeme byť hrdí,“ zdôraznil primátor.
Pamätnú tabuľu Jókaiho na ulici Biskupa Királya ozdobili vencom obaja komárňanskí primátori, Béla Keszegh a Attila Molnár. Séria podujatí pokračovala v kostole reformovanej cirkvi v Komárne, kde prítomných privítali Margit Keszegh, predsedníčka Jókaiho všobecnovzdelávacieho a múzejného združenia, a reformovaný kazateľ László Fazekas. Príspevok predniesla aj Katalin Szili.
Hlavná poradkyňa maďarského predsedu vlády vo svojom slávnostnom prejave zdôraznila, že dielo a politická angažovanosť Móra Jókaiho formovali premenu maďarskej spoločnosti. Rozširovaním jazyka a kultúry a šírením národnej myšlienky posilňoval národnú identitu. Vyzdvihla, že najdôležitejším odkazom Jókaiho pamiatky v súčasnosti je práve zachovanie tejto myšlienky, čo je úlohou nás všetkých.
Počas spomienkovej slávnosti si prítomní mohli vypočuť vystúpenie violistu Róberta Lakatosa a zmiešaného zboru Concordia, ako aj speváckeho zboru Základnej školy Móra Jókaiho a Detského zboru Mestského kultúrneho strediska Béniho Egressyho.
Nechýbala ani tradičná spomienková udalosť: literárne „komando“ zložené zo študentov vykonalo „prepadové akcie“ v triedach komárňanských škôl a v podnikoch, aby pripomenuli pamiatku Móra Jókaiho a takým spôsobom oslovili aj mladú generáciu dnešnej doby.
Počas dňa členovia občianskeho združenia ÉS predniesli novely a anekdoty o spisovateľovi, pričom presne o štvrtej hodine sa na jeho počesť rozozvučali zvony komárňanských kostolov. Následne v Zichyho paláci otvorili výstavu plagátov s názvom Spomienka na Móra Jókaiho od Zoltána Porpáczyho. Vo večerných hodinách boli na sochu Móra Jókaiho pri Kultúrnom paláci položené kvety ako symbol úcty a spomienky.