Hory odpadu v obciach: Totálny krach štátu pri riešení problému

Neúčinné, zbytočné, nesystematické – týmito slovami Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) najčastejšie charakterizuje snahy štátu a samospráv pri odstraňovaní viac ako 11 000 (!) nelegálnych skládok odpadu na Slovensku.

NKÚ vo svojej najnovšej správe skúmal, ako si štát dokáže poradiť s týmto problémom. Výsledky sú alarmujúce: systém je podfinancovaný, kompetentné orgány zápasia s nedostatkom personálu a sankcie uložené páchateľom sú skôr na smiech.

Inšpektori NKÚ vykonali kontrolu na 15 miestach. Podľa správy má Slovensko druhý najvyšší počet nelegálnych skládok odpadu v EÚ. Ich odstránenie by si vyžadovalo približne 27 miliónov eur, pričom štát minulý rok na tento účel vyčlenil len 300-tisíc eur.

Kontrolóri zistili, že nelegálne skládky odpadu v blízkosti obydlí sú takmer výlučne spojené s marginalizovanými rómskymi komunitami.

“Z uvedeného je možné odvodiť, že príčinou vzniku takéhoto odpadu je nízka vzdelanostná úroveň týchto občanov, nedostatočné povedomie o potrebe chrániť životné prostredie a nakladať s odpadmi, zlé návyky vyplývajúce z fenoménu generačnej chudoby, teda problému vyrastania detí v prostredí bez potrebných vzorov správania, ale aj nepodieľanie sa na nákladoch obce spojených s odpadovým hospodárstvom neuhradením miestneho poplatku. Kľúčom k úspechu v rámci prevencie nezákonne umiestneného odpadu sú preto podľa NKÚ SR adresné aktivity smerované ku konkrétnej komunite”

Najvyšší kontrolný úrad zároveň upozornil, že Ministerstvo životného prostredia a Úrad splnomocnenca vlády pre rómske komunity financovali viaceré preventívne projekty, no ako konštatuje úrad v správe, tieto sa ukázali ako úplne neúčinné.

NKÚ vo svojej správe kritizoval aj samosprávy, pričom uviedol, že namiesto riešenia problému si zvolili radšej segregáciu rómskych komunít.

Vyhýbanie sa zodpovednosti a nedostatok personálnych kapacít

Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) sa zaoberal aj tým, do akej miery sú príslušné orgány schopné identifikovať a brať na zodpovednosť osoby, ktoré nezákonne umiestňujú odpad.

V systéme odstraňovania nelegálne uloženého odpadu je prvotným subjektom, ktorého povinnosťou je podniknúť kroky na identifikáciu zodpovedných osôb, samotná samospráva. Medzi právomoci obcí patrí aj začatie priestupkového konania voči tým, ktorí nezákonne manipulujú alebo ukladajú odpad.

NKÚ zistil, že len v jednej tretine skúmaných obcí boli priestupkové konania vedené v súvislosti s týmito prípadmi. Vo väčšine prípadov obce radšej presúvali zodpovednosť na okresné úrady.

NKÚ ďalej poukázal na to, že aj keď obec napokon uloží páchateľovi pokutu, jej vymožiteľnosť je veľmi nízka, a preto sa úsilie samospráv často ukáže ako neúčinné.

Situácia nie je lepšia ani na okresných úradoch. Z kontroly vyplynulo, že ich odbory životného prostredia už dlhodobo trpia nedostatkom personálu. Vo väčšine prípadov sa identifikáciou páchateľov v danom okrese zaoberá len jeden, nanajvýš dvaja zamestnanci, pričom majú na starosti aj množstvo ďalších úloh.

“Podľa vyjadrení okresných úradov, len približne štvrtine z nich sa zodpovednú osobu podarilo odhaliť aspoň raz. Väčšinou je toto konanie formálne a zbytočné, čo potvrdzujú aj názory okresných úradov” – – uvádza NKÚ vo svojej správe.

Ak okresné úrady dospejú k záveru, že neznámy páchateľ spáchal na základe rozsahu nelegálne uloženého odpadu trestný čin, sú povinné prípad postúpiť environmentálnej polícii (enviropolícia). Ani tam sa však podarí identifikovať len veľmi malé percento páchateľov.

Smiešne tresty

Je pravda, že sa nájdu aj prípady, keď sa podarí postaviť zodpovedné osoby pred súd.

Trestný zákonník v najzávažnejších prípadoch umožňuje uložiť až osem rokov väzenia osobe, ktorá nezákonne manipuluje alebo ukladá odpad. Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) preskúmal 47 súdnych rozhodnutí z obdobia 2020 – 2024, ktoré sa týkali nelegálnych skládok. Pri analýze NKÚ zohľadňoval iba tie rozsudky, kde škoda presiahla 5-tisíc eur.

Úrad dospel k záveru, že uložené tresty nemajú dostatočný odstrašujúci účinok. Peňažné pokuty napríklad ani zďaleka nepokrývajú rozsah spôsobenej škody.

NKÚ zistil, že súdy v priemere ukladali páchateľom pokuty vo výške 2-tisíc eur, pričom priemerná škoda dosahovala 24-tisíc eur.

V správe sa nachádza aj extrémny prípad:

Páchateľ vytvorením nelegálnej skládky spôsobil škodu viac ako 9,5 milióna eur. Súd mu udelil päťročný probačný dohľad, povinnosť zamestnať sa a pokutu vo výške tisíc eur.

O tomto prípade sme už predtým informovali: Páchateľ v obci Most pri Bratislave, okres Senec, v časti nazývanej Studené, nelegálne uskladnil niekoľko ton stavebného materiálu.

NKÚ situáciu zhrnul nasledovne:

Ak teda niekto umiestni odpad nezákonne, pravdepodobne nebude odhalený. Ak aj áno, hrozí mu väčšinou nízka pokuta, prípadne podmienečný trest.

Falošný podnikateľ, autodiely, stavebný odpad

Na portáli Ministerstva spravodlivosti sme našli množstvo súdnych rozhodnutí na túto tému. Vybrali sme tri prípady z posledných rokov, kde výška škody presiahla päťtisíc eur.

V marci 2020 Okresný súd v Galante odsúdil muža z Oľdzi (okres Dunajská Streda) na 2 roky a 6 mesiacov podmienečného trestu odňatia slobody. Muž sa vydával za podnikateľa a obyvateľom obce a okolitých dedín tvrdil, že sa zaoberá odvozom odpadu.

„Podnikateľ“ si za odvoz kontajnera s odpadom pýtal sumy od 80 do 100 eur, no nakoniec sa odpadu zbavil buď priamo v Oľdzi, alebo v obci Jelka v okrese Galanta. Výška škody bola odhadnutá na viac ako päťtisíc eur.

Okrem podmienečného trestu mu súd uložil peňažnú pokutu vo výške 1 800 eur a zákaz podnikateľskej činnosti na tri roky.

Okresný súd v Komárne v roku 2019 odsúdil muža, ktorý na viacerých pozemkoch v obci Veľké Kosihy zhromažďoval a rozoberal autá.

„Demontované súčiastky predával, pričom nepredané časti nechával na spomenutých pozemkoch. Dňa 26. novembra 2018 sa na miestach nachádzalo spolu 132,55 tony odpadu, z čoho bolo 121,53 tony nebezpečného odpadu,“ uvádza sa v súdnom rozhodnutí. Výška škody bola taktiež odhadnutá na viac ako päťtisíc eur. Páchateľ bol nakoniec odsúdený na 1 rok podmienečného trestu a súd mu nariadil odstrániť odpad z pozemkov.

Na odstránenie odpadu bol v apríli 2024 Okresným súdom Dunajská Streda odsúdený aj ďalší muž. Podľa rozsudku zaplavil viacero pozemkov na Žitnom ostrove stavebným a demolačným odpadom. Súd určil výšku škody na viac ako 100-tisíc eur. Páchateľ bol odsúdený na dva roky podmienečného trestu, pričom mu nebola uložená žiadna peňažná pokuta.

Obvinený starosta

Ako sme už spomenuli, kontrolóri Najvyššieho kontrolného úradu vykonali 15 kontrol na rôznych miestach. Úradníci sa v rámci preverovania nelegálnych skládok odpadu vydali aj do obce Zlaté Klasy v okrese Dunajská Streda.

Ako sme už informovali, starostu obce Mareka Rigóa podozrieva polícia z nezákonného uskladňovania odpadu. Starosta by mal v marci predstúpiť pred súd.

Od Okresnej prokuratúry v Dunajskej Strede sme si na základe zákona o slobodnom prístupe k informáciám vyžiadali návrh na podanie obžaloby, v ktorom sa uvádza, že v období od marca do júna 2022 dal starosta pokyn istej firme, aby odviezla a uložila veľké množstvo ojazdených pneumatík na poľnohospodársku pôdu patriacu k obci. Na tento krok však nemal súhlas príslušného štátneho orgánu. Náklady na odstránenie nelegálnej skládky sa odhadujú na približne 80-tisíc eur.

Starostu Zlatých Klasov sme už skôr oslovili s požiadavkou o vyjadrenie, no na náš e-mail doteraz nereagoval.

Nie sú peniaze (?)

Ako sme už spomenuli v úvode, na odstránenie všetkých štátom evidovaných nelegálnych skládok odpadu by bolo potrebných približne 27 miliónov eur, pričom štát minulý rok vyčlenil na tento účel iba 300-tisíc eur.

Ministerstvo životného prostredia priznalo Najvyššiemu kontrolnému úradu (NKÚ), že pre nedostatok finančných prostriedkov je v súčasnosti schopné odstrániť len tie skládky, ktoré obsahujú nebezpečné látky, ako je napríklad azbest.

„Preto je pravdepodobnosť, že štát odstráni akýkoľvek iný nelegálne uložený odpad, nulová,“ uvádza sa v správe.

NKÚ tiež zistil, že ak bude ministerstvo vykonávať svoje úlohy takýmto pomalým tempom, potrvá približne 70 rokov, kým budú tieto skládky úplne odstránené – a to len za predpokladu, že medzičasom nevzniknú nové.

Okrem toho, v prípadoch, keď súdy alebo okresné úrady uložili pokutu alebo sankciu za nelegálne skládky odpadu, tieto príjmy automaticky pripadnú štátu, bez určenia konkrétneho účelu ich použitia.

A ako čerešnička na torte – ministerstvo by mohlo presunúť finančné prostriedky na likvidáciu skládok, keďže Environmentálny fond, ktorý patrí pod rezort, uzavrel rok 2023 s prebytkom 1,7 miliardy EUR.

Ani na úrovni samospráv nie je situácia lepšia. Obce by síce boli schopné odstrániť menšie nelegálne skládky, keby netrpeli dlhodobým nedostatkom financií – konštatuje správa NKÚ.

Po zverejnení správy NKÚ ministerstvo životného prostredia oznámilo, že „pripravuje systémové zmeny, ktoré napravia chyby predchádzajúcich vlád a vytvoria jasné pravidlá na riešenie problému nelegálnych skládok odpadu.“ Rezort v súčasnosti vedie nominant SNS, Tomáš Taraba.

Ministerstvo zároveň avizovalo, že je pripravené poskytnúť kompetentným orgánom väčšie právomoci na odstraňovanie nelegálnych skládok odpadu.