Zavraždili a zakopali: Vlčko ho odviezol, Szamaránszky uškrtil, Bugár ukryl telo muža z Dunajskej Stredy

Reného Sánku z Dunajskej Stredy naposledy videli 9. mája 2001 v legendárnom biliardovom klube Bosston. Doslova sa po ňom zľahla zem. Mal vtedy len 25 rokov, keď sa stratil bez stopy. V jeho prípade však toto platilo doslova: podľa verdiktu súdu ho zavraždili na príkaz mafiánskeho bossa Sátora, pričom telo zakopali do vopred pripravenej jamy neďaleko obce Trhová Hradská na Žitnom ostrove.

V priebehu desiatich rokov na prelome tisícročí skončili vďaka Sátorovi podobne desiatky ľudí. Vraždy boli vykonané vždy rovnakým spôsobom – obete udusili. Len miesto sa menilo, kde ich telá zakopali. Na základe výpovedí už skôr odsúdených členov popravného komanda mafie – Zsolta Nagya a Györgya Bugára – vykopala polícia od roku 2018 pozostatky viac ako dvadsiatich obetí. René Sánka medzi nimi však nebol.

Hoci sa Bugár pokúšal vyšetrovateľom ukázať miesto, kde zakopali Sánkovo telo, nepodarilo sa ho nájsť – lokalitu medzičasom pohltil hustý les a nález ľudských pozostatkov sa stal prakticky nemožný. Rodina obete – najmä jeho matka a dcéra – sa tak už nikdy nebude môcť dôstojne rozlúčiť s Reném Sánkom.

Obe však boli 25. marca prítomné na Najvyššom súde, aby sa mohli pozrieť do očí mužom, ktorí im vzali syna a otca – a vypočuť si rozsudok, ktorý definitívne a právoplatne uznal vinu obžalovaných.

Prečo musel zomrieť?

René Sánka, ktorý bol v tom čase spájaný aj s krádežami áut, musel podľa súdu zomrieť preto, lebo chcel v jednom trestnom konaní svedčiť proti jednému z významných členov zločineckej skupiny – Árpádovi Szamaránszkemu, známemu pod prezývkou „Paprika“. Ten bol jedným z najbližších ľudí Ľudovíta Sátora a v tom období sa nachádzal vo väzbe – čelil obvineniu z únosu a zo spoluúčasti na tzv. desaťnásobnej vražde v Dunajskej Strede.

Mafiánsky boss Sátor sa zo všetkých síl snažil svojho priateľa dostať von z väzby, no Sánka, ktorý sa chystal „Papriku“ usvedčiť v inom prípade, túto snahu ohrozoval.

V deň svojej smrti si Sánka v Dunajskej Strede sadol do auta, v ktorom sedeli obžalovaný Pál Vlčko a momentálne na slobode stíhaný spolupracujúci obvinený Tamás O. Tí ho následne previezli na jedno miesto v okrese Galanta, kde ho odovzdali Sátorovi, Szilveszterovi Konkolymu a Rolandovi Szamaránszkemu – teda mladšiemu bratovi „Papriku“, známemu ako „Malý Paprika“.

György Bugár, ktorý sa na prvostupňovom pojednávaní pred Špecializovaným trestným súdom v plnom rozsahu priznal, si na udalosti pamätal tak, že rozkaz zabiť Sánku dal priamo Sátor a popravu mal vykonať práve Roland Szamaránszky – keďže to bol jeho brat, koho ohrozoval výpoveďou poškodený. Szamaránszky chcel muža, s ktorým inak vyrastal v rovnakom bytovom dome v Dunajskej Strede uškrtiť, no nepodarilo sa mu to.

Bugár to opísal takto:
„Vtedy Frédi Nagy vzal krompáč z rúk Andora Márika a udrel ním toho muža po hlave. (…) Frédi bol nahnevaný, že Roli ho nedokázal uškrtiť, a tak ho musel doraziť on.“

Spomínaní Nagy a Márik boli takisto členmi Sátorovho vražedného komanda. Nagy zahynul v roku 2003 pri jednom pokuse o únos, keď ho smrteľne postrelili. Márik zomrel v roku 2021 v nemocnici pre odsúdených. Ich spolupáchateľ Szilveszter Konkoly – nevlastný brat Márika – spáchal v roku 2016 samovraždu v čase, keď bol vo vyšetrovacej väzbe.

Slzy a plač v pojednávacej miestnosti

Najvyšší súd 25. marca rozhodoval o odvolaniach troch obžalovaných, ktorí si už v súčasnosti odpykávajú právoplatné tresty odňatia slobody v iných kauzách. Pojednávanie prebehlo v neprítomnosti jedného z obžalovaných, Pála Vlčka, ktorého výpoveď tlmočil jeho obhajca. Prítomní však boli Roland Szamaránszky a György Bugár. Obaja – Vlčko aj Szamaránszky – vyhlásili, že sú v prípade vraždy nevinní, a požiadali súd, aby zrušil ich predchádzajúci odsudzujúci rozsudok. Roland Szamaránszky pred senátom aj osobne vystúpil a povedal:

„Nemal som nič spoločné so zmiznutím Reného. Ani som o tom nevedel. A dodávam, že ani môj brat s tým nemal nič spoločné a nemal z toho žiadny osoh, že René zmizol. (…) Celé je to lož a veľmi ma mrzí, že Reného mama, dcéra a celá jeho rodina sa nikdy nedozvedeli pravdu.“

Pozostalí, ktorí boli prítomní na pojednávaní, však jeho slová nedokázali prijať. Emócie nezvládli, a výpoveď „Malého Papriku“ si vypočuli so slzami v očiach. Neskôr sa pre náš portál Parameter vyjadrili, že o vine Rolanda Szamaránszkeho nepochybujú. Matka, ktorá svojho syna oplakáva už 24 rokov, sa tiež podelila s nami o dôvod, prečo verí, že György Bugár – ktorý sa ku skutku priznal – hovorí pravdu.

„Počas výsluchov som bohužiaľ zabudla spomenúť, že môj syn mal epilepsiu. O tom nevedel ani jeden z obžalovaných. Bugár povedal, že Roli sa snažil Reného uškrtiť, ale nepodarilo sa mu to, lebo sa začal triasť. Podľa mňa dostal počas dusenia záchvat. Preto som si istá, že Bugár hovorí pravdu.“

A hoci všetky znaky naozaj tomu nasvedčujú, najviac šokoval príbuzných Reného Sánku práve odvolací návrh Györgya Bugára – muža, ktorý sa k vražde priznal. Bugár sa totiž odvolal nie proti samotnému rozsudku, ale proti povinnosti zaplatiť odškodné pozostalým. Súd mu v prvom stupni nariadil zaplatiť sumu 10-tisíc eur. Bugár to odôvodnil tým, že zo všetkých troch obžalovaných sa priznal len on, a len on sa pozostalým ospravedlnil. Okrem toho uviedol aj jeden mimoriadne cynický argument: keďže dcéra obete mala v roku 2001 ešte len predškolský vek, podľa Bugára k svojmu otcovi nemohla byť natoľko citovo pripútaná, aby jeho zmiznutie v nej zanechalo trvalé duševné rany.

Pozostalí prirodzene reagovali na takéto zdôvodnenie pobúrene. Senát Najvyššieho súdu však napokon zamietol odvolania všetkých troch obžalovaných ako neopodstatnené. Tým pádom potvrdil rozsudok Špecializovaného trestného súdu z roku 2022, ktorý uznal Bugára, Vlčka a Szamaránszkeho vinnými zo spáchania úmyselnej vraždy v spolupáchateľstve na Reného Sánku. Rozsudok sa tak 25. marca 2025 stal právoplatným.

Trest sprísnili len „Malému Paprikovi“

Pokiaľ ide o výšku trestov, v prípade dvoch obžalovaných neuložil súd žiadny ďalší trest. Vlčko si odpykáva 25 rokov a Bugár 21 rokov odňatia slobody za iné vraždy, za ktoré boli právoplatne odsúdení už v roku 2019. Súd preto rozhodol, že dĺžka už uložených trestov je dostatočná aj s ohľadom na túto vraždu. Inak tomu však bolo v prípade Rolanda Szamaránszkeho, prezývaného „Malý Paprika“. Ten bol pred šiestimi rokmi právoplatne odsúdený na 18 rokov, no Najvyšší súd mu teraz za súbeh trestných činov sprísnil trest na 21 rokov odňatia slobody.

Prípad Reného Sánku bol v poradí sedemnástou vraždou, v ktorej boli niekdajší členovia zločineckej skupiny okolo Ľudovíta Sátora právoplatne odsúdení. K tejto mafiánskej skupine sa však viaže najmenej ďalších 30 vrážd spáchaných na území Slovenska, ktoré sa zatiaľ neskončili obžalobou. Väčšina policajtov, ktorí v minulosti vyšetrovali dunajskostredské prípady, bola po nástupe vlády Roberta Fica v roku 2023 prepustená, suspendovaná alebo preložená na iné pozície. Špeciálna prokuratúra, ktorá na tieto prípady dozerala, bola medzičasom zrušená.