Aj divo žijúce zvieratá môžu šíriť slintačku a krívačku. Situáciu sledujú poľovníci

Ktoré voľne žijúce zvieratá sú konkrétne ohrozené týmto ochorením?
Choroba môže nakaziť voľne žijúce raticové prežúvavce, teda jeleňa, srnu či daniela , ale aj diviaka. Úmrtnosť medzi infikovanými divo žijúcimi zvieratami však nie je taká vysoká ako u hospodárskych zvierat. Podľa odborníkov uhynie len približne päť percent nakazených zvierat. Najväčšie riziko teda spočíva v tom, že voľne žijúca zver môže vírus roznášať na ďalšie územia. To sa zatiaľ podľa našich poznatkov nestalo. Situáciu neustále monitorujeme.

Aký veľký je pohyb voľne žijúcej zveri?
Každý druh má iný spôsob života. Najmenšie teritórium má srna, ktorá je na svoj životný priestor veľmi viazaná. Ostatné druhy však môžu migrovať – denne aj sezónne. Takúto migráciu môže vyvolať aj vyrušenie zveri. Aj preto bolo v postihnutých regiónoch zakázané turistické vychádzky a poľovačky. Napriek tomu treba povedať, že podľa niektorých pozorovaní môže diviak v priebehu jednej noci prejsť aj 40 kilometrov. To však nie je jeho cieľ – ak nájde vhodné prostredie, zostane v jeho blízkosti. U jeleňov zas výskumy potvrdili, že prešli aj 70 – 80 kilometrov, no potom sa vrátili na pôvodné územie.

Koľko divo žijúcich zvierat sa nachádza v regióne postihnutom slintačkou a krívačkou?
V týchto regiónoch nepozorujeme premnoženie zveri. Srny sú tu početné, ale keďže sú veľmi viazané na svoj životný priestor, riziko šírenia choroby je v ich prípade menšie. V okrese Dunajská Streda každoročne ulovíme 700 až 800 diviakov, pričom celková populácia môže dosahovať približne 2 500 jedincov.

Podľa vládnych predstaviteľov sa vírus slintačky a krívačky z Maďarska na hospodárske usadlosti v okrese Dunajská Streda preniesol vetrom. Ponúka sa teda otázka – je možné, že sa rovnakým spôsobom nakazili aj voľne žijúce zvieratá pohybujúce sa v rovnakom regióne?
Na to môžu aj veterinári odpovedať len tak, že tá možnosť tu je. Preto musíme byť veľmi ostražití. Ak vznikne podozrenie, že niektoré zviera by mohlo byť nakazené, musí sa usmrtiť.

Nie je možné pohyb voľne žijúcej zveri zastaviť? Alebo aspoň zabrániť tomu, aby sa dostala do blízkosti obcí či fariem?
Diviaky v tomto regióne nevieme chytiť – len tušíme, kde sa pohybujú. Teoreticky existuje možnosť, ako ich udržať ďalej od zastavaných oblastí. V Česku napríklad pri iných ochoreniach stavali rôzne ploty. Ale ani takéto oplotenie by diviaky pravdepodobne nezastavilo – ide o mimoriadne inteligentné zvieratá. Vedia si veľmi šikovne podhrabať plot a podliezť ho. Zastaviť ich by bolo možné len veľmi vážnymi a robustnými opatreniami. Ani si nemyslím, že je teraz potrebné míňať energiu práve na to. Preto považujem takéto riešenia v praxi za neuskutočniteľné.

Bývalý minister pôdohospodárstva Zsolt Simon sa vyjadril, že na zabránenie šírenia nákazy by sa mal zredukovať stav divo žijúcej zveri. Čo si o tom myslíte vy?
Pána exministra osobne poznám a občas ma jeho vyjadrenia prekvapia. Nerád by som to ďalej komentoval, rovnako ako by som nerád urazil pána ministra.

Nebola by predsa len potrebná redukcia stavov zveri?
Pozrite sa, už niekoľko rokov pracujeme na tom, aby sme znížili početnosť zveri. My, poľovníci, sme tí, ktorí to vedia urobiť. Existujú však aj úradné limity, ktoré určujú, koľko kusov zveri sa môže uloviť. Je tiež pravda, že úplne eliminovať populáciu určitého druhu v danom regióne je takmer nemožné. Vyžadovalo by si to obrovské úsilie, pričom výsledný efekt by bol minimálny. Ako som však spomenul, v okresoch Dunajská Streda a Komárno už roky systematicky pracujeme na znižovaní stavov voľne žijúcej zveri. Dosiahli sme, že populácia je natoľko kontrolovaná, že nespôsobuje škody na poľnohospodárstve. A z toho vyplýva aj to, že riziko šírenia chorôb medzi zvieratami je minimálne.
Na Slovensku však existujú aj také regióny, kde je zver premnožená – napríklad na Záhorí alebo v okresoch Veľký Krtíš a Lučenec. V oblasti Záhoria, popri diaľnici D2, často vídame až 200 kusov danielej zveri. Krízový štáb nás tiež požiadal, aby sme odobrali vzorky z voľne žijúcich zvierat. Navyše, teraz je veľmi citlivé obdobie, pretože samice jeleňov sú gravídne.Ak by krízový štáb rozhodol o nutnosti redukcie stavov zveri, bolo by to v praxi uskutočniteľné? A postavili by sa poľovníci proti tomu?
Žiaľ, v posledných rokoch je veľmi ťažké presadiť odborné rozhodnutia. Už pred objavením sa afrického moru ošípaných v roku 2019 sme sa pripravovali na to, že choroba zasiahne aj Slovensko. Na základe odborných argumentov sme presadzovali zníženie počtu diviačej zveri. Poľovníci nás však obviňovali z toho, že chceme vyhubiť diviaky na Slovensku.
Keď však mor napokon dorazil, tí, ktorí populáciu neredukovali, utrpeli značné škody. To dokazuje, že odborné argumenty treba rešpektovať a podľa nich konať. V prípade slintačky a krívačky sa môže stať, že na Záhorí bude potrebné znížiť početnosť zveri. Aj keď to bude emocionálne ťažké, keďže zvieratá sú v tomto období gravídne, treba ľuďom vysvetliť, aké následky môže mať ďalšie šírenie choroby.