„Z poľovníkov urobili vrahov“ – okresný šéf poľovníkov o prípade na Milléniovej lúke

Čo tomu predchádzalo:

 • Podľa vydaného nariadenia museli byť všetky párnokopytníky náchylné na slintačku a krívačku – vrátane hospodárskych zvierat chovaných v domácnostiach (kravy, ošípané, kozy, ovce) – usmrtené v okruhu 3 kilometrov od ohnísk nákazy. 

• Tamara, ktorá pracovala na farme hovädzieho dobytka v Bake, kde sa objavila nákaza, sa už nejaký čas zámerne nevracala domov k svojim zvieratám, aby na nich nepreniesla infekciu. V nedeľu (23. marca) však dostala telefonát, že začali jej zvieratá likvidovať. Domov dorazila až na posledné výstrely. Mala 30 až 40 zvierat, ktoré nechovala na mäso – mnohé z nich sama zachránila pred porážkou alebo ich získala z miest, kde s nimi bolo zle zaobchádzané. Dala im mená, starala sa o ne a považovala ich za členov rodiny. 

• V ten hrozný deň sa ich najskôr pokúsil uspať veterinár, no podľa doterajších správ nemal dostatočné množstvo uspávacej látky, a tak zavolali poľovníka.

Vedeli ste o tomto prípade v Poľovníckom zväze? Prebieha v tejto veci nejaké vyšetrovanie alebo konanie?
O celej veci som sa dozvedel rovnako ako ostatní – z médií. Nikto nás neinformoval, že na miesto bol prizvaný poľovník. Neskôr som sa dozvedel, že zvieratá najprv uspali, ale keď niektoré z nich nezomreli, zavolali poľovníka, ktorý ich následne zastrelil. Nie je možné, aby poľovník len tak vošiel niekomu na dvor a začal strieľať. Žiaľ, tento prípad spôsobil, že z poľovníkov teraz mnohí robia vrahov.

Ale aj poľovník môže strieľať len v určitých podmienkach. Ako je možné, že k tomu došlo priamo na dvore, v obytnej oblasti?
Základné pravidlo je, že poľovník nemôže strieľať v zastavanom území – nie je to poľovnícky revír. Zistil som však, že v mimoriadnych prípadoch má štát možnosť požiadať políciu, armádu alebo práve poľovníkov v danom regióne o pomoc pri likvidácii zvierat, na ktoré nezaberá uspávacia látka.
Presne tak to bolo aj teraz – existuje na to oficiálny dokument. Je nám to veľmi ľúto, ani nám poľovníkom sa nepáči, čo sa deje, ale, žiaľ, nemôžeme s tým nič urobiť.

(Oslovili sme Ministerstvo vnútra, Ministerstvo pôdohospodárstva a políciu, aby nám objasnili, kto a na základe čoho môže poľovníka v takýchto prípadoch poveriť zákrokom. Ich odpovede zverejníme hneď, ako ich dostaneme.)

Majú byť teda poľovníci v pohotovosti?
Doteraz nás nikto oficiálne nepožiadal, aby sme boli pripravení na takéto zásahy. Požiadali nás iba o to, aby sme sledovali voľne žijúcu zver a v prípade, že by niektoré zviera vykazovalo príznaky nákazy, aby sme ho zastrelili.

Máte vôbec nejakú kvalifikáciu alebo výcvik na to, aby ste mohli strieľať v obytných zónach, napríklad na niekoho dvore?
Nikto nás do toho nemôže nútiť. Poľovníka môžu požiadať, a ak na to má žalúdok, tak tam pôjde a pomôže. Záleží to len na jeho prístupe a rozhodnutí.

• Môže poľovnícky zväz nejako zasiahnuť proti tým, ktorí sa na takejto akcii zúčastnia?
Pokiaľ poľovník nespácha trestný čin, nemáme žiadny dôvod proti nemu konať.

Po tomto konkrétnom prípade však na okresnej prokuratúre podali trestné oznámenie…
Zatiaľ sa k nám nedostala žiadna informácia o tom, že by sa začalo konanie. Ak okresná prokuratúra niečo začne, štátne orgány nás o tom určite budú informovať.

Máte informáciu, že by sa niečo podobné ako teraz udialo aj inde, v súvislosti s epidémiou?
Nie, nemám o tom žiadne vedomosti. A myslím si, že štátne orgány si nabudúce veľmi dobre rozmyslia, ako budú postupovať. My z takejto situácie radosť rozhodne nemáme. Podľa mňa by si to štát mal riešiť vlastnými silami a vlastnými ľuďmi.

Spomenuli ste, že musíte sledovať voľne žijúcu zver. Už ste ulovili nejaké podozrivé zviera, ktoré by mohlo byť infikované?
O takom prípade neviem. Keby sa to stalo, musíme privolať veterinára, ktorý odvezie uhynuté zviera v špeciálnom vreci. Ak by test vyšiel pozitívne, pravdepodobne by sme dostali ďalšie nariadenia, a vtedy by sme už museli nielen sledovať teritórium.

Tieto zvieratá však pokrývajú omnoho väčšie územia, zatiaľ čo tie na farmách alebo vo dvoroch nikam nechodia…
Áno, divá zver migruje, ale v najväčšej koncentrácii sa nachádza medzi Dobrohošťom a Gabčíkovom. Našťastie sa tam nákaza zatiaľ neobjavila.

Na oboch brehoch Dunaja, od Medveďova po Lúč a od Kisbajcsu po Dunakiliti, sa už infekcia potvrdila.
Áno, táto časť pri Dunaji je blízko, a je pravda, že jelenia zver migruje aj cez hranice. Dúfame však, že medzi ne sa nákaza ešte nedostala.

Koľko zvierat z druhov náchylných na túto chorobu sa vyskytuje v tejto oblasti?
Len na spomínanom ostrove medzi Dobrohošťom a Gabčíkovom môže byť minimálne 500 diviakov a okolo 300 – 400 jeleňov. Navyše sa teraz rodia mláďatá, takže je ťažké odhadnúť presný počet. V ostatných častiach okresu sa prevažne vyskytujú srnky, keďže ide o poľnohospodársku oblasť s bažantmi a zajacmi.