Kolektívna vina nie je hra – alebo môže byť? SAV testuje nový prístup k výučbe dejín

S netradičnou iniciatívou prišlo Centrum spoločenských a psychologických vied Sociologického ústavu SAV. Vytvorili online hru, ktorá spracúva osud sudetských Nemcov počas druhej svetovej vojny a po nej. Hráč sa v nej ocitne v koži fiktívneho nemeckého pekára Franza Kastnera z Košíc a musí čeliť rozhodnutiam typickým pre vojnové a povojnové obdobie.

Franz Kastner sa napríklad ocitá v situácii, keď má rozhodnúť, či dá chlieb bývalému československému legionárovi na území, ktoré už patrí k Maďarsku. V ďalšej fáze hry sa zasa musí rozhodnúť, či má z Košíc ujsť pred príchodom východného frontu.

Jednoduchá klikacia hra v slovenskom jazyku sprístupňuje aj tragické historické udalosti, ako napríklad přerovský masaker, pri ktorom československí vojaci krátko po vojne povraždili nemeckých, maďarských a slovenských civilistov – najmä ženy a deti. V hre sa objavuje aj téma konfiškácie majetku na základe princípu kolektívnej viny.

Webová stránka, na ktorej je hra dostupná, obsahuje množstvo sprievodných informácií, historické fakty, videá a archívne fotografie. Názov hry je príznačný – „Kolektívna vina“.

Maďari čakajú na svoj rad

Na online hre sa podieľala aj Lucia Heldáková, pracovníčka Centra spoločenských a psychologických vied Ústavu spoločenských vied Slovenskej akadémie vied. Heldáková pre náš portál uviedla, že pôvodne plánovali vytvoriť viacero podobných obsahov. Medzi témami, ktoré mali byť spracované, bola aj výmena obyvateľstva, inak nazývaná aj vysídľovanie Maďarov zo Slovenska do Maďarska. Zároveň však poznamenala, že výroba takýchto materiálov výrazne závisí od dostupných grantov a možností pracovníkov SAV. Preto zatiaľ nie je v pláne vytvorenie takej online hry, ktorá by sa venovala téme kolektívnej viny, ktorá postihla Maďarov na Slovensku – no túto možnosť nevylúčila.

Heldáková sa ďalej vyjadrila, že cieľom práve zverejnenej online hry je priblížiť verejnosti príbeh Nemcov vyhnaných z Československa interaktívnou formou. „Ide totiž o udalosť, ktorá je v našom historickom vedomí často odsúvaná na okraj záujmu spoločnosti, zjednodušovaná, alebo tabuizovaná,“ uviedla. Dodala, že hra vychádza zo skutočných archívnych materiálov a spomienok, pričom hráčov má emocionálne vtiahnuť do príbehov jednotlivých postáv. Hráči sa musia rozhodovať v situáciách, ktoré boli v danej dobe skutočnými dilemami pre ľudí. „Takto si sami kladú otázky o vine, treste, spravodlivosti a zodpovednosti,“ zdôraznila. Podľa Heldákovej tvorcovia hry veria, že hra môže prebudiť záujem o históriu aj tam, kde tradičné formy výučby zlyhávajú. Pracovníčka akadémie uviedla, že interaktívny formát umožňuje hlbšie pochopiť minulosť a zároveň pomáha hráčom citlivejšie pristupovať k súčasným spoločenským otázkam, ako sú predsudky či problém kolektívneho stigmatizovania.

Názor odborníkov

Na hru vytvorenú akadémiou sme sa opýtali aj historika Attilu Simona, riaditeľa Fórum inštitútu pre výskum menšín, ktorý poukázal na to, že cieľom online hry určite nie je len predstavenie osudu Nemcov žijúcich na Slovensku, ale rovnako dôležitý je aj jej psychologický a výchovný rozmer. Podľa Simona je historická časť hry korektná. Osud Nemcov totiž predstavuje objektívne a autori si dali záležať na vyváženom vyjadrovaní bez nálepkovania či citového zafarbenia.

Historik však upozorňuje aj na nedostatky. Podľa neho autori hry zamlčujú otázku zodpovednosti a nemenovite opisujú vinníkov, hoci napríklad Eduarda Beneša v hre spomínajú. „Azda len okrajovo zaznie aj to, ako sa k tejto téme stavia slovenská spoločnosť,“ poznamenáva Simon. V hre si podľa neho nemožno nevšimnúť, ako dôsledne sa autori vyhýbajú tomu, aby popri osude Nemcov predstavili aj osud Maďarov. „Samozrejme, predstaviť osud Nemca je legitímne, no ak hra hovorí o táboroch či o prezidentskom dekréte č. 33/1945, potom už je zamlčaním to, že v týchto táboroch boli aj Maďari, že kolektívne zbavenie práv postihlo aj Maďarov a že medzi obeťami v Přerove boli aj Maďari. Dokonca, ak mám správne informácie, aj Slováci. Myslím si, že toto zamlčanie je chybou,“ uviedol Simon.

Zároveň dodal, že nápad vytvoriť online hru je dobrý, a dôležité je, že sa o danej téme vôbec hovorí – najmä ak sa oslovujú mladí ľudia a robí sa to korektným spôsobom. „Aj keď neviem, či dnešné deti vydržia pri takto pomaly plynúcom príbehu,“ dodal na záver.

Gergely Izsák, historik a archivár, pre náš portál uviedol, že v prípade hry ide očividne o taký typ výučbového materiálu, ktorý prostredníctvom historického príkladu kladie sociálno-psychologické otázky. Podľa odborníka zohrávajú takéto interdisciplinárne iniciatívy dôležitú úlohu. Zároveň však upozorňuje, že je potrebné položiť si otázku, prečo sa v súvislosti s témou kolektívnej viny v hre vôbec nespomínajú Maďari. „Neviem, ako si to mám vysvetliť, navyše tým do istej miery utrpí historický obraz, ktorého komplexnosť by mohla pomôcť porozumieť ľudským motiváciám,“ povedal s tým, že takéto populárno-náučné materiály ani nemožno vyčítať, že neposkytujú úplný obraz.

Izsák zdôraznil, že kroky namierené proti Nemcom a Maďarom nemožno správne pochopiť bez predstavenia vplyvu nacistických ideí na mocenské štruktúry – teda bez poznania života v Tisovom a Horthyho štáte.

Historik zároveň poukázal na zodpovednosť odborníkov, ktorí sa podieľajú na príprave takýchto výučbových materiálov, keďže ide o témy, ktoré dodnes ovplyvňujú spoločnosť. „Tieto témy ešte nie sú uzavreté, rany sa ešte celkom nezahojili,“ dodal. Podľa neho je v prípade tejto konkrétnej online hry pochopiteľné, ak sa slovenskí Maďari cítia zmätení. „Veď z hry to pôsobí tak, akoby ich príbeh utrpenia vôbec neexistoval,“ upozornil.