Pražiar zo Šiah dobyl Slovensko – takto sa stal Peter Szabó národným šampiónom (FOTKY)

Aký to bol pocit, keď vyhlásili tvoje meno ako šampióna Slovenska v pražení kávy?
Ďakujem pekne! Úprimne, bol to veľmi dojímavý moment. Akoby sa na chvíľu zastavil čas. Premietla sa mi celá moja cesta – od prvých pokusov s pražením až po tento okamih. Je za tým obrovské množstvo práce, učenia a pokory. Nemotivujú ma ocenenia, ale presvedčenie, že dobrá káva si zaslúži pozornosť a úctu. Ale, samozrejme, je to dobrý pocit, keď je vaša práca ocenená aj na odbornej úrovni. Tento úspech nie je len môj, ale celého nášho tímu a zároveň všetkých farmárov, ktorých kávu pražím.

Ako si sa dostal k praženiu kávy? Kedy nastal ten moment, keď si vedel, že toto bude tvoja cesta?
Prvé pokusy sa odohrali ešte v roku 2013 v jednej malej izbe, kde som sa na jednoduchom stroji snažil vyťažiť čo najviac z neznámych zelených zŕn. Zlom nastal vtedy, keď som si uvedomil, že praženie nie je len technický proces, ale určitá forma umenia, príležitosť dôstojne reprezentovať prácu farmára z ďalekej krajiny. Vtedy som pocítil, že toto je moja cesta. Káva pre mňa predstavuje dokonalé spojenie prírody, vedy, ľudských príbehov a radosti z tvorby – od toho okamihu už nebolo cesty späť.

Ako prebiehali samotné majstrovstvá? Ako by si opísal toto podujatie niekomu, kto o tom ešte nepočul?
Priebeh súťaže bol obzvlášť vzrušujúci. Dvanásť zúčastnených pražiarov zaslalo minimálne 100 gramov vzorky z kávy, ktorú považovali za svoju najlepšiu verziu súťažnej kávy. Tieto vzorky sme potom ochutnávali v rámci slepého cuppingu. Počas ochutnávky boli vzorky označené len kódmi, takže nikto nevedel, komu ktorá patrí. Vzorky sme si navzájom hodnotili úplne objektívne. Každú kávu sme bodovali na základe piatich rôznych kritérií. Súčet týchto bodov určil konečné skóre pre danú kávu. Body všetkých súťažiacich sa potom spriemerovali, a tak vzniklo konečné poradie.

Čo bolo najväčšou výzvou a na čo si si musel dať obzvlášť pozor?
Keďže s kávou pracujem už viac ako 14 rokov, k súťažnej káve som pristupoval rovnako ako ku každej novej, neznámej vzorke, ktorá mi príde do rúk. Najprv som pripravil viacero rôznych pražiacich profilov, aby som zistil, aký charakter sa z nej dá vyťažiť. Tie som potom ochutnal a vybral som ten, ktorý podľa mňa najlepšie ukazoval potenciál danej kávy. Tento profil som následne dvakrát zopakoval, aby som sa uistil o konzistentnosti. Nakoniec som ručne vytriedil tie najkrajšie zrná a len tie som poslal na súťaž. Najväčšou výzvou bolo práve to, že v tomto prostredí, kde sa každý snaží zo seba vydať maximum, rozhodujú detaily. A mne na detailoch vždy záležalo.

Na základe čoho si sa rozhodol, aký profil zvolíš pre túto kávu? Išiel si skôr na istotu, alebo si sa nebál zariskovať?
Každý pražiar má svoju vlastnú, subjektívnu chuťovú paletu – a ja nie som výnimka. Kávu som upražil tak, ako mne osobne chutila najviac. Vždy takto pracujem. Verím, že ak sa ma káva úprimne dotkne, má šancu osloviť aj ostatných. Nešlo mi o to, aby som hral na istotu alebo sa držal trendov, ale aby som vybral taký profil, v ktorom sa podľa mňa ukáže skutočná krása tej kávy – či už je odvážny, alebo zdržanlivý.

Čo máš na procese praženia najradšej? Má pre teba niečo rituálne, meditatívne?
Praženie pre mňa nie je len technický proces, ale hlboký, komplexný zážitok. Milujem celú tú cestu: od výberu zelenej kávy, cez hľadanie dokonalého profilu, ktorý otvorí a ukáže dušu tej kávy, až po presnú reprodukciu tohto profilu na veľkom stroji. A samozrejme, napokon samotné ochutnávanie výslednej kávy. Všetko spolu tvorí pre mňa akýsi rituál. Každý jeden krok si užívam, a aj po toľkých rokoch ma káva stále dokáže prekvapiť svojou bohatou a živou podstatou.

Aký je to pocit – dostať sa zo Šiah až sem? Čo pre teba znamená, že si ako človek z malého mesta dosiahol také odborné uznanie?
Pre mňa vôbec nie je dôležité, z akého mesta alebo regiónu človek pochádza. Človek sa môže oddať svojmu remeslu kdekoľvek – v malej dedine alebo vo veľkomeste s miliónmi obyvateľov. Dôležitá je pokora, vytrvalosť a vášeň, ktorú do svojej práce vkladá. Ja som začínal v Šahách, ale verím, že kvalita nie je otázkou miesta. Ak človek robí veci srdcom a dušou, nájde si svoju cestu – odkiaľkoľvek.

Ako vnímaš súčasný stav kávovej kultúry na Slovensku? Sú ľudia otvorenejší voči výnimočným chutiam a svetlému praženiu?
Na Slovensku momentálne prebieha skutočná kávová renesancia. Na rozdiel od Talianov sme tu nemali starú, hlboko zakorenenú kávovú kultúru – tú si teraz budujeme od základov. A práve to je na tom krásne. Ľudia sú čoraz otvorenejší voči zaujímavejším chuťovým profilom, svetlému praženiu a čoraz viac hľadajú kvalitu namiesto zvyku. Precestoval som svet, spoznal som pražiarov v mnohých krajinách a môžem úprimne povedať, že slovenskí pražiari odvádzajú fantastickú prácu. Som hrdý, že môžem byť súčasťou tejto komunity.

Pracuješ v tíme Coffeein – čo pre teba tento kolektív znamená a ako ovplyvnil tvoj profesijný rast?
Na začiatku som bol úplne sám, robil som všetko vlastnými rukami. Dnes nás je v tíme Coffeein už desať. Tento tím je pre mňa výnimočný, pretože ho tvoria moji priatelia a členovia rodiny. A práve to je našou silou. Nie sme len pracovisko, ale skutočné rodinné podnikanie. Podporujeme sa navzájom, rastieme spolu a za každou šálkou kávy je naše spoločné srdce a duša. To je ten základ, ktorý nás posúva vpred a umožňuje nám prinášať to najlepšie zo seba.

Ako vnímaš rovnosť pohlaví vo svete praženia kávy? Zmenilo sa to v posledných rokoch?
Aj v tejto oblasti sú ženy-pražiarky a mám voči nim veľký rešpekt – pretože je to aj fyzicky náročná práca. Keď napríklad v priebehu jedného dňa upražím 500 kg kávy, túto hmotu musím minimálne trikrát premiestniť – pri nakladaní, chladení, balení. A keď dorazí nové zelené zrno, často nakladáme aj 5 ton denne. Nie je to práca za stolom, je to skutočne fyzická robota, na ktorú treba nielen cit, ale aj silu. V posledných rokoch však vidieť pozitívny trend – čoraz viac žien vstupuje do tohto odvetvia, a to je veľmi správny smer. Svet kávy bude úplný vtedy, keď si v ňom každý nájde svoje miesto bez ohľadu na pohlavie.

Aký je podiel žien medzi pražiarmi alebo odborníkmi na kávu na súťažiach a v odbornej komunite? Vnímaš rozdiel v ich prijatí?
Na Slovensku momentálne poznám len jednu ženu-pražiarku, takže ženské zastúpenie v tejto oblasti je stále veľmi nízke. No medzi baristami je už vidieť omnoho viac žien – a pravdou je, že často majú lepšiu senzoriku ako muži. Citlivejšie chuťové vnímanie, jemnejšie rozpoznávanie – to je pri cuppingu či kontrole kvality nesmierne dôležité. Aj keď je praženie fyzicky náročnejšie, svet kávy ponúka množstvo oblastí, v ktorých ženy odvádzajú výnimočnú prácu. A to sa čoraz viac ukazuje aj v profesionálnom prostredí – odbornosť je vždy dôležitejšia než pohlavie.

Bola nejaká odborníčka – pražiarka alebo baristka – ktorá ťa obzvlášť inšpirovala?
Áno, je tu jedna odborníčka, ktorá je pre mňa výnimočne inšpiratívna – moja partnerka Ivka. Vyštudovala umenie, je fotografka, no jej skutočnou vášňou je káva. Berie to nesmierne vážne – minulý rok dvakrát za sebou vyhrala bratislavskú baristickú a senzorickú súťaž, takže je dvojnásobnou šampiónkou. Fascinuje ma, ako dokáže spojiť svoju citlivosť ku káve s umeleckým videním. Jej úspech jasne ukazuje, že vo svete kávy nerozhoduje pohlavie, ale talent, pokora a vášeň.

Čo by si odkázal mladým ľuďom, ktorí chcú premeniť svoju vášeň na povolanie – či už ide o kávu alebo niečo iné?
Najdôležitejšie je venovať sa niečomu, čo ich naozaj zaujíma a napĺňa. Čomu sa venujú nielen rukami, ale aj srdcom. A potom pri tom vytrvať – aj keď je to ťažké, aj keď úspech nepríde hneď. Môj výsledok prišiel po 14 rokoch práce s kávou. Ak sa niekto do niečoho pustí len kvôli rýchlemu zisku, väčšinou to rýchlo vzdá. Remeslo je na celý život. Treba sa rozvíjať a rásť – krok po kroku. Najkrajšia cesta je tá, pri ktorej nie je najdôležitejší cieľ, ale to, že sa po nej stávame lepšími.