2
Fotka: Unb.sk
Zdieľať
Prípad sa stal ešte pred Veľkou nocou, keď agresívny muž s mečom v ruke ohrozoval personál nemocnice na Antolskej ulici v bratislavskej Petržalke. To, že sa incident zaobišiel bez zranení, je aj zásluhou pohotového zásahu mladého lekára z Dunajskej Stredy, Emila Beleša, ktorého nemocnica označila za hrdinu. Práve jemu sa podarilo agresívneho muža upokojiť, až kým ho nezadržala polícia.
Emil Beleš je mladý lekár, ktorý po šesťročnom štúdiu medicíny pracuje už sedem mesiacov v rámci programu všeobecnej lekárskej atestácie. Pochádza z lekárskej rodiny – jeho otec je lekár a mama zdravotná sestra –, pričom, ako sám hovorí, práve ich odborný aj ľudský prístup výrazne ovplyvnil jeho prácu. Nemocnicu na Antolskej ulici pozná dôverne, keďže tam počas štúdia pracoval ako pomocný personál, najmä na urgentnom príjme, kde sa stretol s množstvom náročných situácií.
Na ktorom oddelení a za akých okolností sa odohral tento incident? Čo mohlo viesť k takejto reakcii muža?
Incident sa stal na jednej z izieb interného oddelenia, kde ležala v kritickom stave mužova priateľka. Muž reagoval veľmi agresívne – hoci to nemožno úplne pochopiť alebo ospravedlniť, za jeho výbuchom stála aj obrovská obava o blízkeho človeka.
Koľko ľudí bolo prítomných pri incidente? Bola prítomná aj pacientka?
Áno, pacientka bola prítomná, okrem nej aj dvaja moji kolegovia, ktorých muž ohrozoval katanou (japonským mečom – pozn. red.).
Ako ste sa ocitli v tejto vyhrotenej situácii? Kedy ste pocítili, že musíte zasiahnuť, a ako ste to celé prežívali?
Sestry ma privolali, keď začuli krik. Keď som dorazil, muž už bol v izbe a ohrozoval mojich dvoch kolegov. Musel som okamžite konať, šlo o životy personálu. Nebol čas premýšľať, sústredil som sa len na to, aby boli všetci v bezpečí. Snažil som sa situáciu riešiť čo najpokojnejšie a najľudskejšie – požiadal som ho, aby vyšiel so mnou, aby sme sa mohli porozprávať. Postupne som ho vyviedol z oddelenia a keď som ho dostal mimo dosahu pacientov a kolegov, uľavilo sa mi. Naďalej som s ním pokojne hovoril a požiadal ho, aby kvôli zbrani opustil budovu nemocnice.
Pripravujú vás na takéto situácie? Čo vám v tej chvíli najviac pomohlo?
Na takúto situáciu sa nedá úplne pripraviť – najmä nie teoreticky. Veľmi mi pomohli skúsenosti z urgentného príjmu, kde sa často stretávame s agresívnymi alebo problémovými pacientmi. V takej chvíli je podľa mňa najdôležitejšie rýchlo, rozhodne a empaticky reagovať.
Stretli ste sa už predtým s podobnou situáciou? Dá sa na to vôbec zvyknúť?
Áno, už som viackrát musel riešiť vyhrotené situácie, ale zatiaľ sa mi ich vždy podarilo zvládnuť slovne. Je smutné, že slovné urážky a vyhrážky sa pomaly stávajú každodennou realitou, ale nechcem, aby sme to považovali za normálne. Verím, že do budúcnosti sa to zmení.
