Kto klame o 120-tisícovom úplatku? Starosta Medveďova tvrdí: Ja som peniaze nedal – len som prišiel očistiť svoje meno

Už sme len na krôčik od toho, aby sme sa dozvedeli, ako sa na trestné stíhanie voči Gáborovi Gálovi pozerá sudca Špecializovaného trestného súdu Miroslav Mazúch. Verdikt môže padnúť už v prvom júnovom týždni, keďže proces, ktorý sa začal koncom februára, je už vo výrazne pokročilej fáze – súd mal možnosť vypočuť všetkých svedkov a okrem niekoľkých výnimiek sa už oboznámil aj s väčšinou listinných dôkazov.

Ešte predtým, než sa pozrieme na posledné pojednávanie, je dôležité v krátkosti zhrnúť, z čoho je vlastne obvinený bývalý vysokopostavený politik strany Most-Híd:

1. Podľa obžaloby si Slovenský pozemkový fond (SPF) po parlamentných voľbách v roku 2016 rozdelili SNS a Most-Híd. Prokuratúra tvrdí, že nad fondom získali vplyv dve silné záujmové skupiny: jednu vetvu mal pod kontrolou Martin Kvietik, „sivá eminencia SNS“, kým druhá časť bola v rukách zástupcov Mosta-Híd, na čele s Gáborom Gálom.
2. Gál údajne nebol spokojný s rozsahom svojho vplyvu v rámci SPF, a preto podľa vyšetrovateľov dal pokyn zástupcovi riaditeľa fondu Borisovi Brunnerovi, aby úmyselne blokoval fungovanie inštitúcie. Robil to tak, že odmietal podpisovať prichádzajúce zmluvy, čím vytvoril patovú situáciu.
3. Právnik Ján Gajan, ktorý údajne konal na pokyn Martina Kvietika, následne kontaktoval Gála. Ten ako poslanec Mosta-Híd podľa obžaloby požadoval úplatok vo výške 50-tisíc eur za to, že odblokuje situáciu. Peniaze si mal napokon prevziať až v čase, keď už pôsobil ako minister spravodlivosti – tvrdí obžaloba.

Prokuratúra sa v procese opiera o dva kľúčové dôkazy. Prvým je výpoveď advokáta Jána Gajana, ktorý na februárovom pojednávaní popísal, ako mal údajne odovzdať úplatok Gáborovi Gálovi. Ten sa bráni: „Od svedka som nič nepýtal ani nič nedostal, keďže som s ním nikdy nehovoril.“

Druhým „trumfom“ čo sa týka dôkazov je výpoveď bývalej parlamentnej asistentky Gála – Zity Z. –, ktorá vypovedala na poslednom pojednávaní v utorok.

Svedkyňa pracovala ako Gálova asistentka na prelome rokov 2017 a 2018. Sama síce priznala, že o skutkoch uvedených v obžalobe nič nevie – „K tomu sa neviem vyjadriť,“ povedala pred súdom –, no napriek tomu bola jej výpoveď považovaná za dôležitú.

Pozornosť upútala najmä preto, že počas vyšetrovania odovzdala polícii viacero dokumentov týkajúcich sa Slovenského pozemkového fondu. Medzi nimi boli aj zoznamy žiadateľov o pôdu.

V dokumentoch sa nachádzali aj také, ktoré boli označené ako „urgentné“. Právnik Ján Gajan ešte skôr vypovedal, že práve takto boli označované zmluvy, pri ktorých malo dôjsť k vyplateniu úplatku za rýchle a pozitívne vybavenie.

Pred súdom Zita Z. uviedla, že sa domnieva, že jej tieto dokumenty dal samotný Gál. Podľa jej slov zostali zabudnuté v priehradke jej notebookovej tašky a objavila ich až o niekoľko rokov neskôr – v čase, keď už prebiehalo vyšetrovanie. Vtedy sa rozhodla, že ich odovzdá orgánom činným v trestnom konaní.

Taktiež uviedla, že zo strany vyšetrovateľov cítila určitý nátlak. „Neustále sa ma vypytovali, či nemám nejaké dokumenty, a často mi aj telefonovali,“ povedala.

Gál odmietol tvrdenie, že by akokoľvek ovplyvňoval fungovanie Slovenského pozemkového fondu.

„Tieto listy nemajú absolútne nič spoločné s mojím prípadom,“ zdôraznil obžalovaný v reakcii na svedeckú výpoveď.

Stretnutia na benzinke

„Konečne sa stretávame aj osobne!“ – privítal Gál so širokým úsmevom druhého predvolaného svedka počas utorkového pojednávania. Išlo o Ladislava Kulacsa, starostu obce Medveďov, ktorého meno už počas tohto súdneho procesu zaznelo niekoľkokrát – obžalovaný však až doteraz tvrdil, že s ním nikdy nemal osobný kontakt.

Meno Kulacsa sa spomína prakticky počas celého procesu aj preto, že pôvodne figuroval v prípade ako obžalovaný. Orgány činné v trestnom konaní ho chceli postaviť pred súd pre podozrenie z úplatkárstva. Napokon sa však na súd dostal už len ako svedok – a dôvod je jednoduchý: vláda minulý rok zasiahla do Trestného zákona a po legislatívnych zmenách bolo konanie proti nemu zastavené z dôvodu premlčania.

Čo teda spája Gála a Kulacsa? Odpoveď na túto otázku nájdeme v obžalobe:
Podľa prokuratúry sa všetko začalo v roku 2017 v obci Čiližská Radvaň (okres Dunajská Streda), keď miestne poľnohospodárske združenie Medzičilizie s.r.o. požiadala Slovenský pozemkový fond o prenájom celkovo 1200 hektárov poľnohospodárskej pôdy.

Podľa obžaloby bolo úlohou Ladislava Kulacsa – ako bývalého člena dozornej rady spoločnosti Medzičilizie – zabezpečiť prenájom sporných pozemkov. V obžalobe sa uvádzalo, že v novembri 2017 sa na jednej benzinke v Bratislave stretol s Gustávom Paliderom – ktorý podľa vlastných slov konal v mene Ján Gajana. Počas tohto stretnutia mal Kulacs údajne prisľúbiť vyplatenie 240-tisíc eur, ak Rada Slovenského pozemkového fondu a následne aj samotné vedenie fondu schvália nájomnú žiadosť. Obe zložky museli dať súhlas, aby mohli byť zmluvy podpísané.

Keď žiadosť v novembri 2017 prešla cez desaťčlennú radu, Kulacs mal – ako „uznanie za polovičný úspech“ – odovzdať Paliderovi 120-tisíc eur pod jedným z bratislavských mostov, tvrdí prokuratúra.

Zápisnica z výsluchu Gustáva Palidera z roku 2021 bola na súde prečítaná v marci tohto roku. Vo svojej výpovedi uviedol, že na Slovenskom pozemkovom fonde prebiehalo schvaľovanie žiadostí extrémne pomaly.

Túto situáciu podľa neho využil Martin Kvietik – považovaný za „šedú eminenciu“ SNS – ktorý dosadil do kľúčových pozícií vlastných ľudí. Tí potom oslovovali žiadateľov o pôdu a využívajúc zložitosť byrokratického procesu ich mali motivovať k poskytnutiu úplatku.

Medzi dôveryhodné osoby patrili aj Ján Gajan a Gustáv Palider.

Palider vypovedal, že v roku 2017 konal v mene „ľudí zo SNS“ pri žiadosti spoločnosti Medzičilizie. Uviedol, že sa viackrát stretol s Ladislavom Kulacsom a počas jedného zo stretnutí – na čerpacej stanici v Bratislave – mu oznámil, že ak chcú získať prenájom 1200 hektárov pôdy, musia zaplatiť 240-tisíc eur. Podľa Palidera Kulacs s touto ponukou súhlasil.

Na utorkovom pojednávaní svedčil starosta obce Medveďov a svoje vystúpenie začal vyhlásením, že k časti obžaloby, ktorá sa týka Gábora Gála, nemá čo dodať. Hoci sa mohol kvôli premlčaniu odvolať na právo nevypovedať o vlastnej veci, ako svedok sa však rozhodol, že udalosti podrobne opíše:

Podľa jeho výpovede prenajímala spoločnosť Medzičilizie sporných približne 1200 hektárov pôdy už od 90. rokov. Keď sa zmluva okolo rokov 2015–2016 skončila, firma požiadala Slovenský pozemkový fond o jej predĺženie.

Keďže vybavovanie žiadosti postupovalo veľmi pomaly, vedenie spoločnosti poverilo Kulacsa, aby sa informoval o aktuálnom stave. Na fonde ho odkázali priamo na Gustáva Palidera:

„Povedal, že pracuje na pozemkovom fonde. Jasne som mu povedal, že som členom správnej rady spoločnosti Medzičilizie a že by som sa rád informoval, prečo naša nájomná zmluva ešte nebola podpísaná. Navrhol, že sa stretneme osobne, s tým, že sa mi ozve, keď bude mať presný termín. O týždeň či dva sa ozval a navrhol, aby sme sa stretli v Bratislave, pri čerpacej stanici neďaleko Auparku. (…) To bolo naše prvé stretnutie. Povedal, že je zamestnancom fondu, ja som sa mu tiež predstavil a oznámil som mu, že sa chcem informovať o stave nájomných zmlúv. Stretnutie trvalo asi desať minút, skončilo sa tým, že povedal, že sa mi ešte ozve,“ priblížil svedok.

Kulacs uviedol, že asi o tri-štyri týždne neskôr sa mu opäť ozval Palider. Druhé stretnutie – opäť na tej istej čerpacej stanici – si starosta vybavuje nasledovne:

„(Palider) povedal, že sa k nemu dostali informácie, že o pôdu má záujem aj niekto iný. Veľmi ma to prekvapilo, keď to povedal. (…) Palider povedal, že ak by sme potrebovali pomoc – tak to naznačil –, vedel by nám pomôcť. Povedal som mu, že my žiadnu pomoc nepotrebujeme,“ vysvetlil starosta. Ako dodal, túto informáciu tlmočil vedeniu spoločnosti Medzičilizie, no potom sa už vecou ďalej nezaoberal.

Na otázku sudcu, či mu neprišlo zvláštne, že sa s pracovníkom štátnej inštitúcie má stretnúť na čerpacej stanici, Kulacs odpovedal, že keďže sa chcel len informovať o stave žiadosti, miesto mu čudné nepripadalo.

Kto hovorí pravdu – Palider alebo Kulacs – musí každý posúdiť sám. Keďže sa však skutok medzičasom premlčal, súd už o ňom rozhodovať nemôže.

Na záver jeho výpovede tiež zaznelo, prečo sa rozhodol predsa len svedčiť:

„Chcem osobitne zdôrazniť, že som sem prišiel očistiť svoje meno: nikomu som nesľúbil ani nedal žiadny úplatok,“ uzavrel svoju výpoveď starosta.

Druhou firmou, ktorá mala záujem o pozemky, bola spoločnosť Carrot SK so sídlom v obci Kľúčovec. Podľa obžaloby mal mať Gábor Gál v tejto firme skrytý podiel. Práve spor o pozemky medzi spoločnosťou Medzičilizie a kľúčoveckou firmou mal byť dôvodom, prečo Gál – podľa prokuratúry – paralyzoval činnosť Slovenského pozemkového fondu.

Tichý svedok

Na súde vypovedal aj Boris Brunner, ktorý bol v spornom období podpredsedom Slovenského pozemkového fondu (SPF) za stranu Most–Híd. Odmietol, že by mal Gál akýkoľvek vplyv na fungovanie inštitúcie. Zároveň poprel aj tvrdenia, že činnosť fondu bola ochromená. Priznal však, že rozhodovanie bolo v tom období skutočne pomalšie – podľa jeho slov preto, lebo mal napäté vzťahy s generálnou riaditeľkou Adrianou Šklíbovou, ktorú nominovala SNS.

Na utorňajšie pojednávanie predvolali aj veľkopodnikateľa Martina Kvietika, ten však odmietol vypovedať. Svoje rozhodnutie oprel o § 130 ods. 2 Trestného poriadku, ktorý umožňuje odmietnuť výpoveď, ak by mohla svedka alebo jeho blízkeho príbuzného vystaviť podozreniu z priestupku alebo trestného činu.

Kvietik figuruje ako obvinený v kauze Dobytkár: podľa obžaloby sa zločinecká skupina infiltrovala do štruktúr Pôdohospodárskej platobnej agentúry (PPA) a odtiaľ neoprávnene vyčerpala milióny eur. Podľa vyšetrovateľov stáli na čele skupiny nitriansky podnikateľ Norbert Bödör a Martin Kvietik.

Podnikateľ čelí obvineniu aj v korupčných kauzách s názvami Feudál a Latifundista. Ich podstata spočíva v tom, že Kvietik a Ján Gajan obsadili kľúčové pozície v Slovenskom pozemkovom fonde a ich skupina potom oslovovala záujemcov o prenájom pôdy. Títo ľudia následne zneužívali svoje postavenie, aby úmyselne brzdili schvaľovanie žiadostí, a tým vytvárali priestor na úplatky – o tomto postupe hovoril aj Gustáv Palider vo svojej výpovedi z roku 2021.

Ak súd uzná Gábora Gála za vinného, hrozí mu trest odňatia slobody na jeden až päť rokov, teda do úvahy prichádza aj podmienečný trest. Pred zmenou trestného zákona by mu hrozil až osemročný trest.

Pojednávanie pokračuje v stredu výpoveďou samotného Gábora Gála.